Čokoláda v čase predvianočnom: Pozor na spotrebu, kupujte radšej kvalitu

Lesklý obal však nie je vždy vstupenkou do čokoládového raja. Čokoláda, kedysi symbol prepychu a spoločenského postavenia, nič nestratila na svojej príťažlivosti a cene ani v časoch, keď si ju môže dopriať každý. Podobá sa vínu – aj to pijú viac či menej všetci, ale každý podľa svojho vrecka.

Pravda, na Mikuláša a Vianoce si dožičia čokoládové dobroty vari v každej rodine. Ponuka je z roka na rok bohatšia a výber komplikovanejší. Nečudo, zopár značiek z čias starého režimu doplnila plejáda často neznámych či úplne utajených výrobcov.
Slovensko stále nie je krajinou bohatých spotrebiteľov. Tých je menšina rovnako, ako je aj menšina vyložene drahých čokoládových výrobkov.

Zato dominujú produkty strednej a nižšej triedy, ako aj celý alegorický zástup kakaových pochúťok v staniolovom odeve Mikulášov, čertov, šišiek, zvoncov... Je v nich trochu kakaového prášku, veľa cukru a lacných rastlinných tukov. Taký je aj výsledok spotrebiteľského testu, ktorý uskutočnila Pravda.

Na prvý pohľad sa zdajú dobrou cenovou alternatívou oproti figúrkam z mliečnej čokolády, opak je však pravda. Cenovo za figúrkami zaostávajú o desať či dvadsať centov. Štátna radkyňa pre čokoládu Blanka Šlosárová preto odporúča: menej je viac, kúpte si kvalitnejšiu čokoládu. Lenže ani tu výber nie je jednoduchý. Spotrebiteľ narazí hneď na dve bariéry. Prvou je čerstvosť čokolády, upozorňuje hlavný štátny radca pre potraviny Ján Štulc. Aj pri značkových čokoládach môže konzument kúpiť výrobok, ktorému sa končí lehota spotreby mesiac po Vianociach.

Chytrí slovenskí distribútori totiž nakupujú drahé značky vo výpredajoch po Vianociach, rok ich skladujú a potom uvádzajú na trh. Preto Ján Štulc radí: čítajte etikety a kupujte čokoládové figúrky s dátumom spotreby do januára či februára roku 2012, a nie 2011.

Ibaže čitateľnosť etikiet, ako ukazuje skúsenosť z nákupov výrobkov do testu, je priam katastrofálna. Len špičkoví výrobcovia deklarujú čitateľným písmom zloženie výrobku a dátum minimálnej trvanlivosti. Pri niektorých výrobkoch je pôvod výrobcu pre spotrebiteľa utajený. Skrýva sa buď za označením EÚ, alebo v lepšom prípade sa udáva krajina pôvodu – Nemecko či Maďarsko.

Snaha potravinových inšpektorov z celej Európy presadiť na etiketách texty z väčšieho písma a nie ako súčasne platí "musí to byť čitateľné", zatiaľ stroskotala v Európskom parlamente. Zdá sa, že poslanci viac počúvajú lobistov presadzujúcich záujmy obchodníkov a výrobcov ako svojich voličov. Ján Štulc preto vraví, aby ľudia poslancom pripomínali, že takéto riešenie im nevyhovuje.

Text: Dorota Hudecová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK