Mágiu Vianoc nič nenahradí - skoncovať so zvykmi je škoda

Štylizovaná úprava v podaní folklórnych skupín nedokáže tieto ľudové zvyky nahradiť, aspoň ich však približuje súčasníkovi.

Väčšina vianočných zvykov je nenávratne preč. Nie je to škoda?
Určite je, ale ide zrejme o nevyhnutnú daň za modernú civilizáciu s jej masovou kultúrou, urbanizáciou, technickým pokrokom.

Sú tu však pokusy obnoviť niektoré vianočné obrady, vrátiť ich do života...
Máte na mysli napríklad kolednícku akciu Dobrá novina? Vychádza síce z klasických betlehemských hier, ktoré sa hrávali počas vianočných sviatkov, ale v tomto prípade už ide o štylizovaný folklór. Pravda, vo viacerých slovenských regiónoch pozorujeme úsilie nadšencov a rôznych folklórnych skupín zrekonštruovať niektoré vianočné zvyky.

Čím sa to líši od originálu?
Nie je to už také spontánne. Betlehemci chodili kedysi po štedrej večeri z horného konca dediny na jej dolný koniec a spievali vianočné koledy bez toho, aby sa špeciálne organizovali a nacvičovali to v nejakom súbore.

Má vôbec nejaký zmysel takéto obnovovanie zvykov?
Určite áno, a najmä pre mladých ľudí u nás môže byť podobná rekonštrukcia obyčajov osožná. Spoznávajú, kde sú ich korene.

Čo by ste teda ako etnologička navrhli obnoviť zo slovenských vianočných zvykov?
To je ťažké rozhodovanie, mnohé vianočné zvyky boli naozaj krásne. S niektorými sa začínalo už 21. decembra, na deň zimného slnovratu. Podľa starého cirkevného kalendára sa v ten deň oslavoval Tomáš. Vtedy chodili mládenci oceľovať, vinšovať s oceľou, symbolom pevnosti a trvácnosti.

Vinš hral významnú úlohu počas celého vianočného obdobia. Prečo?
Naši predkovia nepoznali darčeky v hmotnej podobe. Zvyk masovo a nadmieru sa obdarúvať prinieslo až minulé storočie. Predtým sa ľudia obdarovávali najmä slovom, bola to mágia slová. A verili tomu, že čo človek z úprimného srdca zamýšľal, to sa aj malo stať.

A čo umývanie v potoku na Štedrý deň?
To už boli magické úkony. Štedrému dňu sa pripisovala magická sila. Chodievalo sa rituálne naberať vodu z tečúcej vody. Dievčatá sa v nej umývali, aby boli stále pekné. Aj starým ľuďom doniesli, aby sa tou vodou pretreli a uchovali si zdravie.

S postupujúcim konzumným spôsobom života sa vlastne zachovávajú už iba niektoré vianočné zvyky v jedení a stolovaní...
Áno, ale aj v tomto ohľade pozorujeme významné posuny, pričom v mestách i na vidieku. V mnohých mladých rodinách sa napríklad namiesto vyprážania kapra griluje losos. Ľudia to odpozorovali na cestách vonku a začínajú to praktizovať doma.

Text: Vladimír Jancura pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK