Eva Borušovičová: Vianoce s deťmi sú tisíckrát zázračnejšie

Tvrdí, že s prípravami to nepreháňa. "Urobíme veľký nákup a keď sa na niečo zabudne, improvizujeme." Ani "gruntovať" sa v rodine Evy Borušovičovej a jej manžela, lekára Norberta Moravanského negruntuje do bezvedomia. Snažia sa žiť podľa švédskeho príslovia: Doma má byť tak čislo, aby sme boli zdraví a tak špinavo, aby sme boli šťastní. "Pripravujeme sa skôr mentálne, aby sme si sviatky užili. V prvom rade sú o láske. Chcela som dodať, že aj o pokoji, ale pokoj sa nás netýka. Naše Vianoce sa totiž podobajú na filmové vianočné komédie: niekto sa smeje, iný háda, ďalší hľadá psa alebo si sadne do torty a ktosi zahlási, že Vianoce vlastne vždy neznášal a potom všetkých vyobjíma", doplnila Eva.

Vianoce kedysi  a teraz
Vianoce má Eva rada "v každej podobe". S deťmi sú pre ňu tisíckrát zázračnejšie, pretože "kúzlite a čudujete sa spolu s nimi". Kto však malé deti práve nemá, môže vylihovať v posteli, ísť kamkoľvek sa mu zachce a nemusí byť vždy triezvy, čo sú tiež nezanedbateľné benefity, povedala Eva, ktorá má na Vianoce z detstva len pekné spomienky. Charakterizuje ich ako čarovné a krásne, bola v nich pohoda, ale aj dusno. Dnes sa prirodzene snaží, aby dusné boli čo najmenej, nie vždy sa jej to však v ich početnej rodine "plnej individualít" podľa jej slov darí. Sú však aj veci, na ktorých sa všetci zhodnú do bodky: Vianoce by neboli Vianocami bez návštev, domáceho vaječného koňaku, rozprávok, filmov, knižiek a spoločenských hier. "Každý rok nám Ježiško nejakú prinesie, takže už máme Scrabble, Monopoly, Osadníkov aj Carcassone. Skladáme si lego a iné hračky, ktoré majú bolestivo malé súčiastky - kto na ne v ponožke nestúpil, ten neuverí." Príjemné je pre Evu, matku dvoch detí, aj objavovanie "dokonale ukrytých" vianočných darčekov dávno po Vianociach, ale aj vyjedanie šalátu, diskusie nad mnohodňovou kapusticou oboch starých mamiek (kým je ešte poživateľná), stavanie snehuliaka a iných príšer, vôňa ihličia a medovníkov, šuchot baliaceho papiera, plamienky sviečok či spomínanie na blízkych, ktorí tu už nie sú. Tento rok bude Eva s rodinou na Štedrý deň u sestry, následne spolu navštívia prababičku babičku. Potom sa v duchu tradície rodiny jej manžela stretnú nad husacinou a nasledujúce dni budú "všelikde". "Uvidíme, kam nás to zaveje."

Zvyky a tradície
Evina mama kedysi zaviedla pekný zvyk. Pri štedrovečernom stole každý zúčastnený poďakuje za všetko dobré, čo počas roka zažil, čo sa mu podarilo a čo si váži. Dávajú bankovku pod obrus, aby boli bohatí, jedia cesnak, aby boli zdraví, med, aby boli dobrí, rybu, aby boli zbožní, mak, aby boli bohatí a kapustu, aby boli silní... "...a presviedčame sa, že to bude fungovať", hovorí Eva a dopĺňa, že viackrát boli s nimi na Vianoce aj ľudia, ktorých k nim zaviali rôzne okolnosti. Výnimočný je Štedrý večer aj pre deti. Tie môžu piť z pohárov na stopkách, po večeri si nemusia umyť zuby a do postele si smú vziať všetky nové hračky.

Stromček
Zdobia ho deti. Eva: "Takže na ňom visí vždy všetko, čo pred nimi neutečie do lesa. Je to jednoducho vianočný stromček, ktorý nemá nič spoločné s minimalizmom a niektoré ozdoby sú možno  staršie než ja." Dáva za pravdu, že živý stromček je krajší a ozajstnejší než umelý, ale keďže jej v januári zakaždým príde ľúto tých pohodených a vysušených pri kontajneroch, pravidelne každoročne lobuje za umelý. "Každý rok ma zatiaľ ostatní prehlasovali, takže každý rok sa môj manžel objaví s tým najkrajším stromčekom, aký je schopný splašiť, s vyhlásením, že na jeho piliere sviatočnej pohody si siahnuť nenechá."

Vianoce, to je čas na...
Čas na seba budeš mať, keď ti deti vyrastú a pes utečie, povedal mi nedávno jeden môj kamarát. Deti ešte nevyrástli a naša fenka sa zatiaľ nerozhodla zmeniť domov, takže ten čas trávime spolu. Ale ak sa mi podarí dostať na pár hodín s knižkou do postele, určite si to užijem, uzavrela Borušovičová.

Text: Dana Závadová pre oŽene.sk
Foto: Bobo Boška