Anketa: Spraviť deťom oddelené izby?

Ako ste takúto situáciu riešili vy?

Jana Kocmundová
Určite by som deti nedávala každého do inej detskej izby. My sme so sestrou mali spoločnú izbu dovtedy, kým som neodišla študovať na vysokú školu na opačný koniec Slovenska. Spoločná izba mala svoje čaro. Po večeroch sme si rozprávali tajné príhody o ktorých nevedel nikto okrem nás dvoch. Netvrdím, že sme sa nikdy nepohádali, ale náš vzťah vždy utužilo to, že sme sa museli naučiť spolu vychádzať, keďže nebolo kam ujsť. Môžem potvrdiť, že bývanie v jednej izbe náš, dodnes veľmi pekný vzťah, posilnilo.

Viera Lajčiaková
Máme doma päťročného chlapca a trojročné dievčatko a túto dilemu som vyriešila tak, že som im spravila jednu veľkú izbu. V nej sa deti môžu poriadne zahrať a majú k sebe blízko. Keď budú väčší, izbu jednoducho rozdelím stenou alebo nábytkom a každý dostane svoje súkromie. Keby som im nechala izbu spoločnú, mohlo by to dopadnúť tak ako medzi mnou a bratom. V puberte sme sa doslova nenávideli. Teraz už je to lepšie, ale veľmi vrúcne vzťahy medzi nami nie sú.

Pavlína Neuvirthová
Momentálne staviame rodinný dom a pri plánovaní som trvala na tom, že v ňom musia byť dve detské izby. Jeden bude pre nášho štvorročného synčeka a druhý zatiaľ využijeme ako komoru. Keď príde na svet ďalší súrodenec komora sa prerobí na druhú detskú izbu. O tej spoločnej som však nikdy neuvažovala, pretože by to situáciu riešilo iba na chvíľu, kým deti nezačnú chodiť do školy. V spoločnom priestore by sa mohli rušiť pri učení.

Kamila Klátilová
My sme to vyriešili jednoducho. Keď boli deti menšie, mali dennú a nočnú izbu. Denná slúžila ako herňa a mali v nej rozostavené lego či iné stavebnice. Nočná bola výlučne na spanie. Neskôr, na druhom stupni základnej školy sme im izbičky rozdelili a každý zo súrodencov si pochvaľoval, že má vlastný priestor. Napriek tomu, že sme im časom izby oddelili, naše deti majú medzi sebou pekný vzťah.

Text: -kk- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK