Má ma rada? Má ma rád?
Má ma rada? Má ma rád? Ľúbi? Neľúbi? Otázky, ktorými sa zaoberajú ľudia už oddávna, snažiac sa pochopiť, uchopiť a opísať lásku.
Existuje neuveriteľne veľa definícií o tomto cite – a všetky sú správne. Láska sa v nich opisuje ako čarovné slovíčko či ako najvzácnejšia sila na zemi, bez ktorej by bol človek stratený. Je to vraj aj nákazlivá choroba, z ktorej sa nechceme vyliečiť. Český spisovateľ Jaroslav Vrchlický ju prirovnáva k pralesu, do ktorého, keď niekto raz vstúpi, je okúzlený a nenájde cestu späť.
Láska sa nedá kúpiť, získať hrozbami ani prosbami, nemožno ju vyhrať v lotérii. Mám ťa rada, lebo ťa mám rada. Bodka. Láska totiž nepotrebuje vysvetľovanie. Prináša nám radosť, šťastie, pocit, že na nás niekto myslí, bojí sa o nás, sníva o nás, teší sa z našej prítomnosti. Láska znamená byť oporou jeden druhému. Vždy, za akýchkoľvek okolností. Predstavuje aj vzájomnú dôveru, slobodu, toleranciu, spolupatričnosť, spoločne strávené chvíle. Láska sa rodí, rastie a žije z maličkostí. Prichádza nečakaná, nehľadaná a otvára nám dvere do úplne iného sveta. V ňom si všímame veci, ktoré sme predtým nevideli.
Najmä ženy sa často pýtajú, ako na základe komunikácie zistia, že ich muž naozaj ľúbi. My ženy prejavujeme náklonnosť veľmi emocionálne, a to isté chceme od našich partnerov. Vyznania ako milujem ťa či si pre mňa jediná by sme chceli počuť čo najčastejšie. Muži však prejavujú svoju lásku činmi, skutkami, nie slovami. Ak sú dobre naladení a uvoľnení a nekritizujú ženu, je to znak, že sú vo vzťahu spokojní. "Zaláskovaný" muž urobí pre vyvolenú svojho srdca to, čo by pre iné ženy neurobil ani v predstavách.
V reči tela žien i mužov sa láska prejavuje v prvom rade na tvári – vrásky sa vyhladia, pleť sa rozjasní, v očiach svietia srdiečka šťastia. Celý človek akoby žiaril. Zamilovaným sa pri pohľade z očí do očí zväčšuje zrenica oka. Dokonca až tak veľmi, že niekedy nie je vidieť ani farbu dúhovky.
Človek, ktorý ľúbi, nezriedka zmenšuje vzdialenosť medzi sebou a partnerom. Pristupuje bližšie, nakláňa k nemu hlavu, šepká mu do ucha. Snaží sa ho izolovať od okolia a byť s ním sám. Zmenšovanie vzdialenosti navyše umožňuje využiť ďalší z typických prejavov lásky – dotyk. Neklamným znakom lásky je aj kopírovanie polohy a pohybov tela a pozorné až dychtivé počúvanie, počas ktorého sa poslucháč nakloní k hovoriacemu. Hlas zamilovaného človeka je posadený nižšie.
No na to, aby sme zistili, či nás má niekto rád, nemusíme študovať pravidlá komunikácie ani starostlivo sledovať reč partnerovho tela. Stačí načúvať srdcu, ono je najlepší radca, ktorý nám s istotou rovnajúcou sa sto percentám prezradí, či nás ten druhý ľúbi. Láska spája dve srdcia, ktoré chcú spolu prežiť dobré i zlé. Počas každého dňa v roku, nielen na Valentína.
Text: Oľga Škvareninová pre magazín Pravdy, autorka je odborníčka na komunikáciu, prednáša na Viedenskej univerzite.
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu