Nevie sa pes správať? Vychovajte majiteľa

Je na Slovensku jedným z hŕstky ľudí, ak nie náhodou jediným, ktorý sa venuje psychológii psov. Odvážne pomenovanie, s ktorým majú niektorí veterinári a kynológovia problém.

Mohli by ste vysvetliť, čo je to vlastne psychológia psov?
Snažím sa učiť majiteľov porozumieť ich vlastným psom. Naučia síce psa aportovať, sadnúť si, ľahnúť si, ale nakoniec ich aj tak nevedia privolať, alebo ich psy vláčia na vodidle. Zaoberám sa správaním psov, ktoré si ich majitelia nevedia vysvetliť. Napríklad, že rozhadzujú veci v dome, alebo bez ustania brešú. Psychológia psov je pritom niečo, o čom sa stále vedie veľká polemika. Neexistujú podrobne rozpracované príručky, ucelené odborné publikácie, z ktorých by človek mohol vychádzať.

Liečite teda psiu dušu? Má pes dušu?
Odpovedal by som trochu inak. Mám takú skúsenosť, že v asi 80 percentách prípadov nie je problémom pes, ale majiteľ. Pes nie je zlý, len svojim prirodzeným spôsobom reaguje na nevhodné správanie majiteľa, na prostredie a zlé pokyny. Takže často viac pracujem s psíčkarmi ako s ich psami. Musia sa naučiť psí jazyk, ktorí ľudia kedysi dávno veľmi dobre ovládali.

Ako to myslíte?
Treba nahliadnuť do praveku. Pračlovek a pes si veľmi dobre rozumeli, ovládali navzájom svoje gestá, človek dokázal správne vyčítať psie správanie a náznaky. Veľmi dobre tam určite fungovala nonverbálna komunikácia, ktorá sa dnes už vytratila. Toto by sme si mali uvedomiť a skúsiť znova vybudovať mostík medzi týmito dvomi svetmi.

Aké najčastejšie problémy riešite?
Tie najzákladnejšie. Veľa psíčkarov si myslí, že sú vodcami svorky, no nesprávajú sa podľa toho. Pes toto veľmi citlivo vníma. Často sa stáva, že neakceptuje majiteľa tak, ako si to on predstavuje a vodcom svorky teda rodiny sa stáva pes. Súvisí s tým problém, kvôli ktorému mi volá veľa ľudí. Keď nechajú psa osamote doma, vrátia sa z práce a nájdu všetko porozhadzované, popresúvané. Skúste sa na to pozrieť, ako to chápe pes vodca rodiny. Kladie si otázku, kam zmizli tie deti, hľadá členov svorky, na ktorých mal dávať pozor a všetko prekutre.

Dá sa načrtnúť aj riešenie vodcovského problému?
Niekedy stačí, keď sa majiteľ vyvaruje prvej veľkej chyby hneď na začiatku. Že hneď uteká za psom, aby sa s ním pomaznal. Znie to možno zvláštne, no ľudia by sa mali naučiť ignorovať psa. Vlčia svorka má svoje pravidlá a človek sa musí tak trochu naučiť byť psom.

Opisovali ste chyby majiteľa. Čo však týranie? Aké stopy zanechá na psej duši?
So psami, ktoré boli týrané a našli si novú rodinu, mám najviac roboty. Pes, ktorý dostával rukou, býva napríklad večne utiahnutý. Nedovolí, aby ste ho pohladkali, nepritúli sa. Postáva zo vzdialenosti dvoch metrov. U niektorých týraných psov je tiež riziko, že zaútočia na dieťa. Ak je príčinou agresivita ako dôsledok týrania, je to žiaľ stav, pri ktorom už niet pomoci...

No predsa, dokáže sa pes z týrania spamätať?
Je tu šanca. Táto otázka však súvisí s trestaním a psou pamäťou. Keď po návrate domov zbadáte výkal uprostred kuchyne a zavoláte na psa, vidíte, že sa blíži s chvostom medzi nohami. Veľa ľudí si to mylne vysvetľuje, že pes si uvedomuje, čo urobil. Pes sa však bojí, cíti z tónu hlasu, že bude nasledovať trest a pritom vôbec netuší, za čo. Nepamätá si. Dostane, a bude to vnímať veľmi zle. Psa treba prichytiť pri čine a potrestať hneď, inak to nebude trest ale zbytočné ubližovanie.

Text: Andrej Barát pre Pravdu
Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK