Z paneláku odišli na vidiek. Našli šťastie?

Za jedinú dekádu na Slovensku však prešiel slušným vývojom. Napriek tomu stále platí, že ľudia odchádzajú kilometre a kilometre od Bratislavy najmä pre tri P - peniaze, priestor a prírodu. Zisťovali sme, ako sa žije v novovybudovaných obytných komplexoch za hranicami hlavného mesta.

Ľudia sa po bývaní mimo Bratislavy začali obzerať už v prvých rokoch nového tisícročia, keď sa ceny väčších bytov v meste začali rovnať cenám pozemku s domom pár kilometrov za metropolou. Rozvoj sa pohol všetkými smermi a ohraničiť by sa dal zo severu Stupavou a Pezinkom, z východu Sencom a Šamorínom a z juhu najmä mestskou časťou Rusovce, no aj niektorými obcami za štátnymi hranicami v Rakúsku či Maďarsku.

Kým zo začiatku ľudia sami zháňali voľné pozemky, neskôr objavili komplexy, v rámci ktorých developeri vystavali celé nové štvrte neraz s podobnými domami na kľúč. Napriek tomu, že viaceré ponúkali len takzvané paneláky naležato, teda domy natlačené na seba, bez chodníkov, parkov či detských ihrísk, až do krízy sa predávali výborne. "Pozemok sme kupovali pred dvoma rokmi a vtedy sa neoplatilo váhať dva-tri dni, ľudia chodili s kufríkmi s hotovosťou," spomína Zuzana Pavlíková.

Spolu s manželom vtedy kúpili pozemok v Alžbetinom Dvore. Neskôr sa však rozhodli, že tam stavať nebudú. S predajom majú však v súčasnosti problémy. Nie že by záujem o bývanie v okolí Bratislavy celkom upadol, len ľudia zrazu majú z čoho vyberať a sú opatrnejší a vyberavejší. Potvrdzuje to aj Ivan Krištof zo spoločnosti Liberty Invest, ktorá v Čiernej Vode predáva projekt 5 element. "Oproti minulosti začínajú oveľa viac vnímať rozdiely v kvalite," tvrdí.

Najznámejšia je Čierna Voda
Práve Čierna Voda, časť Chorvátskeho Grobu, ktorá sa nachádza asi dva kilometre za bratislavskými Vajnormi, môže byť modelovým príkladom vznikajúceho satelitného mestečka. Kým pred rokom 2000 tu stálo len niekoľko príbytkov, za poslednú dekádu tu vyrástli stovky domov a v nadväznosti na ne aj stredisko služieb. V minulom roku sa dokonca hovorilo o novom realitnom projekte, ktorý by z Čiernej Vody mal spraviť 40-tisícové mesto.

Ako sa žije v novovybudovanom komplexe? Aké sú v ňom susedské vzťahy? Rodina Burdanovcov býva v jednom z prvých realizovaných projektov. Z Petržalky do Čiernej Vody sa Burdanovci presťahovali v lete roku 2004. V ich prípade išlo najmä o druhé a tretie P - priestor a prírodu. Nehľadali lacnejšie bývanie, túžili však po dostupnom rodinnom dome. "Zvažovali sme aj iné lokality, napríklad Rusovce. Nám však najviac vyhovoval tento projekt, pretože inde bol len obmedzený výber domov," hovorí Darina Burdanová.

V ich komplexe si na zakúpenom pozemku mohli vybudovať dom podľa vlastných predstáv. Pôvodne v ňom bývali piati, dnes v ňom okrem manželov Vladimíra a Dariny Burdanovcov žijú ešte dve dospelé deti, syn a dcéra. Keď dostali priestor, aby sa na bývanie posťažovali, po dlhom rozmýšľaní spomenuli absenciu chodníkov pri domoch či fakt, že v projekte sa napríklad nepočítalo s oddychovými zónami, ako je park či detské ihrisko.

"Nám to neprekáža, ale je tu veľa mladých rodín s malými deťmi a tie sa museli vynájsť. Hojdačky a preliezačky si postavili na vlastných dvoroch a vzájomne sa navštevujú," opisovala Burdanová. Komunitu v nových komplexoch vytvárajú najmä rodiny s deťmi. Mamičky sa navzájom zoznámia cez ratolesti a vznikajú priateľstvá. Aj Burdanovci sa s niektorými susedmi spriatelili, hranicu zblíženia s okolím si vraj každý reguluje podľa svojich potrieb.

"Keď je niekto spoločenský, má v lete problém dostať sa domov. Tu ho zastaví sused, ktorý griluje, tam ho zas niekto z dvora zavolá na pohárik. Naozaj tu vzniká dobré spoločenstvo," pridal svoju skúsenosť aj Krištof, ktorý tiež býva v Čiernej Vode. Prvý projekt, ktorý v tejto lokalite jeho spoločnosť ponúkala, bol zameraný najmä na mladé rodiny, takže v ich časti sa dnes po uliciach preháňajú partie detí na bicykloch, podobne ako to býva zvykom na dedinách.

Bicykel je v satelitných mestečkách vôbec obľúbeným dopravným prostriedkom. Na drobné nákupy, ale hlavne na výlety. "Pre mňa je najdôležitejším prínosom aj to, že mám kde vybehnúť. V paneláku človek mohol tak maximálne vyjsť na balkón," hovorí Vladimír Burdan. Rodina si v satelitnom mestečku tiež zadovážila veľkého psa, ktorého v Petržalke mať nemohli. Nechýbajú im však služby mesta? Odkedy v Čiernej Vode otvoril svoju pobočku jeden veľký reťazec, vraj už vôbec nie.

"Ja pracujem v Petržalke, takže veľké nákupy robím stále tam. Ľudia to však odtiaľto nemajú ďaleko ani do nákupného centra na Zlatých pieskoch, okrem toho tu máme tieto nové potraviny," hovorí Burdanová a s celou rodinou sa zhodne, že nakupovanie nie je problém. Rovnako pozitívne hovoria aj o doprave. Ranné zápchy vraj vôbec nie sú také strašné, ako sa o nich často píše. Syn Tomáš chodí autom do práce na Zlaté piesky a cesta mu trvá desať až pätnásť minút.

"Horšie je, keď sa chce ísť človek do mesta zabaviť. Mestská hromadná doprava sem síce chodí, ale najmä večer je to problém. Musím si vziať taxík, ktorý z mesta stojí aj 15 eur," pokračuje Tomáš Burdan. Rodina sa však obáva ďalšej veľkej výstavby v okolí, ktorá by podľa nich situáciu s dopravou mohla zhoršiť. "Keby tu naozaj vyrástlo 40-tisícové mesto a nevyriešilo sa spolu s tým aj nové dopravné napojenie, tak by problém vznikol," uzavrel Burdan mladší.

Ľudia sú dnes náročnejší
Krištof sa však takejto situácie neobáva. "To je predsa Hlava XXII. Nik by predsa nešiel bývať na miesto, kde nebude vyriešená doprava. A žiadny developer nebude stavať, keď nebude mať klientov." Vie, o čom hovorí. Aj skúsenosti s jeho vlastným projektom mu napovedajú, že od vypuknutia krízy sú ľudia pri kúpe nehnuteľností oveľa opatrnejší. "Vyhodnocujú veľmi veľa faktorov. A sú nielen opatrnejší, ale aj vzdelanejší," dodáva.

Podľa neho dnes nie je výnimkou, keď si zákazník zabezpečí vlastný stavebný dozor. "Voľakedy to bolo tak, že človek prišiel a neváhal, lebo bol rád, že zohnal," pokračuje Krištof. Dnes sa zákazníci zaujímajú, či bude v rámci projektu aj nejaká občianska vybavenosť, či bude v okolí park. Ľudia si však zisťujú aj to, kto budú ich noví susedia. Je pre nich dôležité, že sú to ľudia z podobných pomerov, že budú mať susedov, s ktorými si budú rozumieť.

Že predaj i projekty sa posúvajú do inej roviny, potvrdzuje aj Katarína Michalcová, ktorá zastupuje projekt Tulipa. Ten vyrastá štrnásť kilometrov od Bratislavy v obci Kvetoslavov pri Šamoríne. "Ľudí zaujíma celkový koncept projektu, komplexnosť inžinierskych sietí s vybudovanými cestami, ako aj občianska vybavenosť. Samozrejme, lokalita i ceny aj naďalej zostávajú kľúčovým faktorom pri rozhodovaní," hovorí a dodáva, že novým trendom je aj dopyt po výstavbe nízkoenergetických domov.

Záujemcami o bývanie v satelitoch sú predovšetkým mladí, pracovne aktívni ľudia z Bratislavy, ktorí majú predstavu o tom, ako by ich dom mal vyzerať, respektíve majú záujem o výstavbu domu na kľúč. Zvýšený záujem majú aj mladé páry, ktoré sa chystajú založiť si rodinu. Práve pre túto skupinu je často veľmi dôležitým faktorom prvé P - peniaze. A práve pre nich vznikajú v okolí Bratislavy nielen rodinné zástavby, ale aj realitné projekty s bytovkami. V jednom z nich našiel nový domov aj Jozef Rybárik.

Spolu s manželkou a kocúrom bývajú už dva roky v bytovke v Moste pri Bratislave, ktorý sa nachádza štyri kilometre za bratislavskou Vrakuňou. "Byt sme kupovali v lete 2007 a nasťahovali sme sa doň o rok neskôr, keď ho dostavali. V prvom rade nás presvedčila cena bytu, v tom čase sa tu pohybovala približne o tretinu nižšie ako v Bratislave," vysvetľuje Rybárik. Aj on s manželkou však ako benefit chápe aj ďalšie dve P - prírodu a priestor.

"Keďže nie sme z Bratislavy a obaja sme vyrastali na vidieku, tento štýl života nám vyhovuje. Keď sa chceme zabávať a vychutnávať si ruch veľkomesta, máme to na skok do Bratislavy, no zároveň žijeme na vidieku v podstatne tichšom a čistejšom prostredí, obklopení aj nejakou tou trochou prírody," pokračuje Rybárik a dodáva, že výhodou je aj to, že ide o nové sídlisko, kde sú väčšinou kultivovaní ľudia strednej triedy, ktorí dbajú o poriadok v okolí. 

Ranné dopravné zápchy Rybárikovcom neprekážajú, jednoducho počítajú s tým, že sa im čas dochádzania do práce predĺžil o nejakých 10 až 15 minút. Horšie to však je, keď sa nevedia zladiť a jeden z partnerov musí ísť medzimestskou dopravou. Intervaly vraj nie sú ideálne, mestská doprava im chýba. Podobne ako Burdan mladší aj mladý pár z Mosta pri Bratislave považuje za miernu nevýhodu drahé dopravovanie sa domov po večernom žúre v hlavnom meste.

Odradiť vie najmä doprava
Milo prekvapení sú však službami v okolí. "Obaja pochádzame z malých dediniek v okolí Žiliny, kde sme neboli na takéto služby v dedine zvyknutí. Máme kam ísť na pizzu, posedieť si v rôznych krčmičkách či reštauráciách. Je tu doktor, zubár, materská škola, škola, pekáreň, trh s čerstvým ovocím a zeleninou, jednoducho nič zásadné nám tu nechýba," dodáva. Novousadlíkom sa vraj prispôsobili aj miestni obchodníci, ktorí predĺžili otváracie hodiny.

Dobre vraj fungujú nielen kontakty so starousadlíkmi, ale aj novovybudované susedské vzťahy. "Je síce pravda, že sú tu ľudia z celého Slovenska, rôznych vekových kategórií, rozmanitých životných štýlov, takže nejaké drobné konflikty nastali, ale nič vážne. Hlavne bolo fajn, že sme prišli všetci do nových bytov, začínali takpovediac na jednej štartovacej čiare, takže aj pri rôznych zariaďovačkách sme sa mohli so susedmi spoznať," uzatvára Rybárik. 
 
Nie každý má však s bývaním v satelitných mestečkách len dobré skúsenosti. Bývanie menia napríklad niektorí lepšie situovaní ľudia, ktorí kúpili dom v príliš nahustenom komplexe. Dnes menia za väčší priestor a kvalitu. Za hlavu sa chytajú zase tí, ktorí majú rezervované bývanie v projekte, ktorý sa ťažko predáva a dlhodobo je stále len veľkým staveniskom. Zuzana Pavlíková s manželom sa rozhodli dom nepostaviť, lebo ich odradilo každodenné dochádzanie do mesta.

"Pozemok v Alžbetinom Dvore sme kupovali, lebo sme chceli bývanie, ktoré poskytne priestor, lepšie životné prostredie, skrátka miesto, kde sa budú dobre cítiť moje dve deti," vysvetľuje. Alžbetin Dvor, časť obce Miloslavov, ktorá sa nachádza približne dvanásť kilometrov od bratislavských Podunajských Biskupíc, všetok tento komfort poskytoval. Sprvoti mladá rodina aj dúfala, že sa s dopravou v tomto smere niečo začne meniť k lepšiemu, napokon však výstavbu celkom vzdali.

"Mať malé deti, to neznamená len ich odviezť do a zo škôlky či školy. Majú aj rôzne krúžky a záujmy, kam ich treba voziť, a keď som si to celé spočítala, vychádzalo mi, že by som denne strávila v aute aj dve hodiny," uzatvára Pavlíková. Bývanie v satelitných mestečkách teda naozaj nie je pre každého. Komu však takýto štýl bývania vyhovuje a dokáže zvládnuť každodenné cestovanie, má v súčasnosti širokú paletu možností. Éra experimentov a sputnikov už pominula. Dnes sa už dá vybrať. Či už rozhoduje cena, alebo kvalita.

Text: Milan Čupka pre magazín Pravdy
Foto: Andrej Barát