Aj satelitné sídlisko môže mať prívetivú tvár

Súčasný trend umiestniť na malý pozemok malý domček nie je dlhodobo udržateľný, hovorí architekt Martin Bobro z pražského štúdia Archdesign. Skúsenosti má nielen z Čiech a zo Slovenska, ale aj z Írska a zo Škótska, kde šesť rokov pracoval pre známu britskú firmu Keppie Design.

Chceli by ste bývať v niektorom zo satelitných mestečiek, ktoré v súčasnosti vyrastajú okolo veľkých miest ako huby po daždi?
Zatiaľ som v našich podmienkach nevidel veľa príkladov, ktoré by ma oslovili, takže nie.

Páči sa vám niektoré z nich? Zodpovedajú vašim predstavám o vysnívanom alebo aspoň kvalitnom bývaní?
Často živelne vznikajúcu zástavbu ťažko označovať za satelitné mestečko. Svojim obyvateľom však určite aspoň čiastočne poskytuje to, po čom túžili - teda život vo vlastnom dome so záhradou mimo hlučného mesta. Pod kvalitným bývaním si predstavujem zástavbu príbuznú napríklad sídlisku Halen pri Berne vo Švajčiarsku, Pilotengasse vo Viedni, sídlisku Vauban v nemeckom Freiburgu a ďalším. Hoci ide o kompaktnejšiu, hustejšiu zástavbu, poskytuje kvalitné bývanie.

Čo by ste očakávali od bývania v satelitnom mestečku?
Viem si predstaviť život v prostredí, kde človeka na ulicu neohrozujú bezohľadní šoféri, kde je dostatok zelene a ihrísk pre deti a v dosahu sú nielen základné služby, ale aj hromadná doprava a podobne.

Aká je realita? Ako sa podpíše na krajine absencia urbanizmu?
Bez rozumného urbanizmu krajine časom hrozí strata krajinného rázu. Krajina má svoju históriu, vzhľad, istým spôsobom sa ľuďom "prihovára". Z krajiny máme určitý pocit. Tento pocit sa práve necitlivými zásahmi a živelnou výstavbou mení. Ideál sa málokedy podarí zrealizovať, pokiaľ teda za ideál považujeme napríklad koncepciu záhradných miest Ebenezera Howarda z konca 19.¤storočia.

Dá sa zovšeobecniť a oznámkovať architektonická hodnota satelitov?
Ťažko. Niektoré satelity sú postavené pekne, majú komornú mierku, iné sú predimenzované. Páčia sa mi realizácie napríklad z Nemecka či Holandska, kde satelity pôsobia od začiatku ako malé mestečká a tomu je prispôsobená aj zástavba – nejde vždy o samostatné rodinné domy s pásom pozemku okolo, ale často o radovú zástavbu či viacpodlažné domy.

Čo hovoríte na umiestnenie domov či celých sídlisk v krajine?
Pri rozumnom urbanizme to môže dopadnúť dobre a taká výstavba si svoju hodnotu dlho udrží. Súčasný trend rozparcelovať poľnohospodársku pôdu a na malý pozemok umiestniť malý domček nie je dlhodobo udržateľný. Ešte nevieme, ako tieto satelity budú vyzerať o päťdesiat či viac rokov.

Aj laik si všimne výrazné rozdiely vo veľkosti a v type domov, početnosti podlaží, orientácii vzhľadom na ulicu, type strechy, vo farebnosti fasád, v použití stavebných materiálov, dodržiavaní uličnej čiary. O čom svedčí bezbrehá sloboda výrazu?
O absencii podrobných predpisov, ktoré by mali podmieňovať výstavbu v nezastavanom území ktorejkoľvek obce. V praxi sú stanovené odstupy od ulice, od suseda, výška hrebeňa, sklon strechy, prípadne materiál strešnej krytiny, ale to samo osebe nestačí, aby ulica po zastavaní rodinnými domami vyzerala "učesane". A navyše sa každý staviteľ chce odlišovať od ostatných.

Ako vnímate snahu chrániť si súkromie vysokými plotmi?
Možno ju vysvetliť tým, že ľudia nevyrastali spoločne so susedmi od detstva, takže istá snaha o separáciu v "neznámom" prostredí je prirodzená. Ploty na dedinách boli stále, ale nemali až taký obranný charakter. Vysoké ploty možno chápať aj ako ochranu pred hlučnou dopravou. Žiaľ, plot rieši dôsledok, nie príčinu. Opäť to súvisí s komplexnejším plánovaním novej zástavby a infraštruktúry. Veľa dedín sa pre divokú výstavbu v okolí stalo neprejazdnými v čase dopravnej špičky. Podobné problémy by sa dali riešiť napríklad prímestskou železnicou, ktorá by odľahčila preťažené cestné ťahy. Plánovanie podobného zámeru je však časovo náročné aj vzhľadom na majetkové vzťahy.

Dá sa zlý dojem z novej výstavby napraviť - alebo aspoň zakryť zeleňou?
Zakryť zeleňou sa dá takmer všetko. Viem si predstaviť, že ploty v niektorých dopravne exponovaných miestach zmiznú, pokiaľ sa zmení dopravná situácia. Alebo ich ľudia odstránia, keď sa začnú viac stretávať, tak ako to na dedinách prv bývalo zvykom. Na komunikáciu však treba priestor. Takým tradičným miestom je napríklad námestíčko s obchodom, trhom a podobne.

Satelity nie sú ani mestom, ani dedinou. Nemajú centrum, kam by ľudia radi chodili. Ako ich poľudštiť?
Nad tým musia premýšľať zastupiteľstvá aj novousadlíci. Nové domy financujú ich budúci obyvatelia, ktorí sa súčasne podieľajú na spoločných nákladoch, ako je napríklad nová cesta, kanalizácia a iná infraštruktúra potrebná pre chod novej zástavby. Ťažko však po nich chcieť, aby investovali napríklad do novej škôlky, športoviska a podobne. Preto treba k plánovaniu nových zastavaných plôch pristupovať komplexne. Celková koncepcia akéhokoľvek satelitu musí ísť ruka v ruke so širšou infraštruktúrou – doprava, školy, služby, energie, voda, odpady a podobne - a všetky tieto faktory nie sú nafukovacie.

Zachoval sa harmonický vzťah medzi starou a novou výstavbou?
Uvediem príklad: V dedinách, kde ostala pôvodná zástavba, vnímam na ulici rytmus domových štítov orientovaných do ulice, vedľa je plot s bránkou do dvora. Určitá jednoduchosť a pravidelnosť v zástavbe pôsobí veľmi upokojujúcim dojmom. Podobný princíp by mala mať aj nová zástavba. Aby v nadväznosti na starú zástavbu pôsobila rovnako upokojujúco. Potom sa staré a nové nedostane do konfliktu. Ale je to subjektívne vnímanie, niekomu sa rôznorodosť v zástavbe môže páčiť.

Developeri sa nezaujímajú o záchranu rázovitosti krajiny a koloritu obytného prostredia, o zachovanie dedinskej atmosféry. Naši predkovia vedeli intuitívne rozhodnúť, kde a ako postaviť dom, ako ho urobiť krásnym. Dnes to musia urobiť urbanisti, architekti. Kedy sa u nás dostanú k slovu?
Ako a kde postaviť na dedine dom, diktovali tradične spôsob života, zvyky a skúsenosti. Napríklad v poslednej "povodňovej dobe" prichádzame na to, že mnoho nových domov je postavených v záplavovom území, ktorému sa v minulosti ľudia vyhýbali práve pre záplavy. Rázovitá atmosféra dediny bola daná jednoduchosťou a podobnosťou zástavby, krajina bola obhospodarovaná, s políčkami, pasienkami, alejami stromov pozdĺž ciest – mala svoj ráz. Ľudia v krajine žili a vplývali na ňu a ona na nich. Dnes už podobný spôsob života od ľudí nemôžeme očakávať, keďže mnoho z nich pracuje v mestách a do satelitov chodia často iba prespať. Práve preto je činnosť dobrého urbanistu, architekta, ale napríklad aj sociológa pri plánovaní novej zástavby nenahraditeľná. Aj u nás sa už dostávajú k slovu.

Vybudovanie inžinierskych sietí pre panelák so 40 bytmi je podstatne lacnejšie ako siete pre 40 domov v satelitnom mestečku. Je tento druh bývania ekonomicky aj ekologicky únosný? Veď satelity zaberajú aj obrovské plochy donedávna obrábanej pôdy.
To je práve problém plošnej zástavby - neúmerná infraštruktúra na veľkej ploche a nekontrolované zaberanie poľnohospodárskej pôdy. Nedá sa to tak robiť donekonečna. Preto koncepcia satelitných mestečiek už pomaly smeruje ku kompaktnejšej zástavbe šetriacej miesto.

Ako vyzerá nová výstavba v okolí veľkých miest vo vyspelých krajinách?
Napríklad v Holandsku si veľmi dobre uvedomujú, aká je pôda vzácna a nová výstavba má komornú mierku. Domy sú jednoduché, bez zbytočných plotov. Je to tiež dané úrovňou povedomia obyvateľov. Existujú satelity, kde jedno auto slúži celej komunite a obyvatelia sa tak snažia eliminovať svoj dosah na životné prostredie.

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: Wikipedia