Nadmerné solenie nie je nad zlato
V trinástom storočí bolo toto "biele zlato" takou vzácnosťou, že sa používalo doslova ako platidlo. Je fakt, že bez soli by človek zomrel.
V dnešnej dobe nám však hrozí smrť skôr pre nadmerný príjem tohto Maruškinho daru. Ten vedie k nárastu krvného tlaku a s ním súvisia srdcovo-cievne, obličkové problémy aj obezita. Dali ste si na raňajky párky s chlebom a horčicou? Prekročili ste odporúčanú maximálnu dennú dávku soli o 25 percent!
Podľa doc. MUDr. Štefana Farského zo Slovenskej ligy proti hypertenzii potrebuje dospelý človek denne prijať 2-4 gramy soli v závislosti od stupňa fyzickej aktivity. Súčasný človek prijíma 10-15 gramov soli denne, dnešné polotovary jej obsahujú požehnane a aj napriek tomu si jedlo často prisáľame ešte aj na stole.
"Vzťah medzi príjmom sodíka a výškou krvného tlaku je priamy," tvrdí tento odborník z Martina. "Znížený príjem soli preukázateľne znižuje riziko mozgovo-cievnej príhody a srdcového zlyhania. Brzdí nárast krvného tlaku s vekom. Pokles krvného tlaku len o niekoľko milimetrov ortuťového stĺpca vyvolá vo veľkej populácii ľudí ďalekosiahle zmeny v srdcovo-cievnej chorobnosti i úmrtnosti."
Soľ a sodík. Ktorý vraždí?
Soľ, čiže chlorid sodný, ktorý si pridávame do jedla, tvorí len jednu pätinu nášho celkového príjmu soli. Ďalšiu pätinu tvorí sodík, ktorý sa prirodzene vyskytuje v nespracovaných potravinách - v ovocí, zelenine, mäse, rybách, obilninách a strukovinách. "Viac ako polovicu sodíka však získame z priemyselne spracovaných požívatín," píše sa v knihe Jedlo ako jed, jedlo ako liek. Jeden gram sodíka sa nachádza v 2,5 grame soli. Ak teda etiketa na výrobku uvádza obsah soli (NaCl), obsah sodíka vypočítame vydelením 2,5. Rozhodujúci je práve obsah sodíka, ten spôsobuje zvyšovanie krvného tlaku.
Soľ má pre Slovákov veľký význam, spoločne s chlebom je symbolom našej pohostinnosti. Známu slovenskú rozprávku Soľ nad zlato aj v čase disneyoviek azda poznajú všetky deti. A keďže kuchynská soľ sa u nás od roku 1965 jodiduje, vďaka nej sa podarilo vykynožiť aj zväčšenie štítnej žľazy, ktoré v minulosti v hornatých oblastiach s nedostatkom jódu vo vode a pôde viedlo až ku kreténizmu. Menej Slovákov možno vie, že soľ má podľa odborníkov všeobecne nepriaznivý účinok na kardiovaskulárne zdravie, a to aj u ľudí, ktorí majú normálny krvný tlak. Podľa štúdií z posledných rokov sú však mimoriadne citliví na soľ pacienti s metabolickým syndrómom (poruchy súvisiace s brušnou obezitou).
Obmedzenie jej príjmu na národnej úrovni by vo všeobecnosti mohlo byť najmenej nákladným spôsobom prevencie srdcovo-cievnych ochorení. Napríklad vo Fínsku za posledných 30 rokov klesol príjem soli o vyše 30 percent a zároveň v populácii do 65 rokov poklesla úmrtnosť na mozgovo-cievne príhody a koronárne choroby o vyše 75 %. Pritom sa spotreba alkoholu a cigariet zvýšila a stúpla aj obezita. Vysvetlenie spočíva predovšetkým v znížení priemerného krvného tlaku o 10 mmHg.
Pre koho sú soľné náhradky?
Zvýšený príjem soli súvisí aj s obezitou. Slané jedlo vyvoláva smäd a pitný režim je dobrá vec, keby išlo o vodu a nie o sladené kolové nápoje. Práve im sa pripisuje prudký nárast najmä detskej obezity. Zvýšený príjem soli v detstve sa spája so zvýšeným výskytom hypertenzie v dospelosti. Mnohí si myslia, že zo zdravotného hľadiska im pomôže, ak normálnu stolovú soľ nahradia morskou. Rozdiel v ich zložení je minimálny, akákoľvek morská soľ obsahuje aspoň 98 % NaCl. Navyše aj kamenná soľ, ktorá sa ťaží v soľných baniach, bola kedysi súčasťou morí a oceánov.
V lekárňach alebo špecializovaných obchodoch dostať kúpiť tzv. diétnu soľ, resp. soľ s nízkym obsahom sodíka. Nachádza sa v nej rovnaký diel sodíka a draslíka (NaCl a KCl). Jej chuť je rovnaká ako pri bežnej soli. Je určená pre srdciarov a hypertonikov, ľudí trpiacich opuchmi, soľné náhradky by však nemali používať diabetici alebo pacienti s chorobami obličiek. Diabetici či "obličkári" totiž často zadržiavajú draslík a musia si dávať pozor na to, aby jeho hladina v krvi príliš nestúpla.
Uzákoniť povinné označovanie množstva soli na nálepkách potravín, stanoviť cieľové hodnoty pre jednotlivé druhy, znížiť obsah soli v potravinárskych produktoch - to je úloha štátu. V Írsku sú jasne označené potraviny s nízkym obsahom soli, Fínsko má zas povinné varovanie na potravinách, ktoré "soľný limit" prekročili. V Holandsku majú "semaforové označenie" potravín - zelená znamená nízky a červená vysoký obsah soli.
Čo môže urobiť pre seba bežný človek? Vyhýbať častej konzumácii "slaných" potravín. Aj bez označenia na obale je známe, že najvyšší obsah soli je v suchých mäsových výrobkoch, v údenom mäse. Známe salámy (Malokarpatská, Lovecká, Nitran, Poličan a ďalšie) majú 66 % dennej dávky soli v 100 gramoch. Zo syrov obsahuje veľa soli niva, feta, gouda, encián, eidam, oštiepok. Z minerálok majú vysoký obsah soli Fatra či Budišská, jedným dychom však treba dodať, že v minerálnych vodách je omnoho nižší obsah sodíka ako v šunke - a tú ľudia konzumujú bez obáv. Zelenina je ideálna v prírodnom stave, konzervovaním a nakladaním sa v nej obsah soli zvyšuje. Odporúča sa jedlo počas varenia nesoliť, ale dosáľať až na tanieri.Nerobiť to však automaticky ešte pred jeho ochutnaním a takisto nie hneď po prvej lyžici. Deťom do jedného roka sa jedlo nesmie soliť vôbec!
Dojčatá nie sú schopné dostatočne vylučovať sodík. Namiesto kuchynskej soli možno ako dochucovadlá používať bylinky: oregano, majorán, koriander, tymian, kardamon, bazalku, rascu či muškátový oriešok.
Podľa jedného čitateľa jestvuje pomerne jednoduchý trik, ako oklamať chuťové bunky: Netreba vraj osoliť celé jedlo, stačí si dať zopár zrniečok soli na jazyk a začať jesť. Slaná chuť bude omnoho intenzívnejšia a aj pri opakovaní tohto úkonu spotreba soli nižšia. Solenie je šetrnejšie aj vtedy, ak solíme "štipkou soli" medzi prstami ako naši predkovia. Samozrejme, z hygienických dôvodov je niečo také v reštauráciách neprípustné. "Vnímaniu slanej chuti sa dá ľahko naučiť aj odnaučiť," dodáva MUDr. Adriana Ilavská z Diabetologickej a metabolickej ambulancie v Bratislave. "Pri príprave jedál treba znižovať príjem soli postupne. Predídeme tak rôznym zdravotným komplikáciám."
Čo je človeku drahšie? Soľ? Zlato? Alebo zdravie?
Potraviny s vysokým obsahom soli
Text: Bianka Stuppacherová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK
