Rebarbora, rakytník - zabudnutá zelenina a ovocie

Na škodu veci, pretože strava našich predkov bola pestrá, a preto zdravá.

Jarabina vtáčia 
Jej plody sú drobné, a preto sa prácne zberajú. A to možno rozhodlo osude jarabiny. 

Pre vysoký obsah vitamínu C sa jarabina nazýva citrónom severu. Niektoré typy kultúrnej jarabiny majú až 180 mg vitamínu C, ktorý sa do značnej miery zachováva aj v sušených plodoch. Plody jarabinky sa používajú v medicíne a ľudovom liečiteľstve pre močopudný a preháňavý účinok, zmiernenie bolestí kĺbov pri reumatizme a dne, pri hnačkách aj zápchach. Vysoký obsah vitamínov v plodoch sa využíva pri liečbe chrípkových ochorení, zápaloch priedušiek, paradentóze a avitaminóze, na zvyšovanie imunity.

Plody jarabiny obsahujú viacero organických kyselín, cukor, trieslovinu, pektín, vitamíny P a C a karotén, ktorý dáva malviciam koralovočervenú farbu. Okrem planej jarabiny vtáčej s trpkými kyslými malvicami sa pestuje aj jej ušľachtilejšia odroda. Sladké, väčšie malvice sú vhodné aj na zaváranie. Obsahujú dvakrát viac vitamínu C ako citrón, veľké množstvo cukru a provitamín A.

Oskoruša
Komu sa nelení, tomu sa zelení, presnejšie trbliece v pohári. Z  jarabiny oskorušovej sa robí chýrna a vysoko cenená oskorušovica. Oskoruša má mohutný dekoratívny vzrast, dožíva sa vysokého veku a jej malvičky hruškovitého tvaru sú väčšie, žlté s červeným líčkom. Plody povzbudzujú činnosť tráviacich ústrojov. Jedlé sú až po odležaní. 

Slivka trnková -Trnka obyčajná
Kto by jedol jej trpké ovocie. Zato kvet trnky sa uplatňuje hlavne v ľudovom liečiteľstve. Pôsobí močopudne, podporuje látkovú premenu, má mierne laxatívne účinky, preto tvorí častú zložku domácich čajovín. Plody trnky možno spracovávať na vína, lekváry, šťavy a používať aj sušené. Slúžia ako sťahujúci prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach, ochoreniach močového mechúra a močových ciest.

Arónia čierna - Temnoplodec čierny
Musí to byť mimoriadne ovocie, keď bolo a je súčasťou výživy kozmonautov. Plody sa podobajú jarabine. Ich šťava je zvieravá, nie sladká, ale s vysokým obsahom vitamínu C a antioxidantov. Z bobúľ možno vyrábať víno alebo džem. Arónia sa tiež používa ako príchuť alebo farbivo do nápojov, jogurtov a tiež ako bylinný čaj. Šťava a plody sa odporúčajú ako pri liečbe aterosklerózy, vysokom krvnom tlaku a gastritídach. Je overené, že šťava znižuje hladinu cholesterolu. 

Baza čierna
Baza stála pri zrode Viney. Netvorí ju len hroznový mušt, ale aj macerát z bazy čiernej. Výťažok z kvetov riedený vodou prečisťuje organizmus. Plody, listy a kôra pomáhajú pri prechladnutí a chrípke, povzbudzujú činnosť tráviaceho ústrojenstva a obličiek. Z kvetov bazy možno pripraviť chutný a zdravý bazový sirup. Päťdesiat bazových kvetov vložíte do päťlitrového pohára, zalejete vriacou  vodou a necháte deň vylúhovať. Precedíte cez plátno do hrnca, pridáte 6 kg cukru a dve lyžice kyseliny citrónovej. Zahrievate, kým sa cukor nerozpustí. Nalejete do fliaš, uzavriete a sterilizujete. Z čiernych bobúľ bazy zmiešaných s vínom, jablkami a hruškami sa zasa varí lekvár, ktorý je výborný v lekvárových taštičkách zo zemiakového cesta.

Dula
U nás čoraz zriedkavejšia. Pravlasťou jednej z najstarších kultúrnych rastlín je Irán, Zakaukazsko, Stredná Ázia. Dulu poznali už v staroveké civilizácie, bola symbolom lásky a plodnosti. V starovekom Grécku bola zasvätená bohyni Afrodite. Verilo sa, že plody duly majú afrodiziakálne účinky. U nás sa od stredoveku pestovala v kláštorných záhradách.
Za surová je nejedlá, ale upravená chutí výborne. Plody duly sú hruškového alebo guľového tvaru výrazne žltej farby. Dužina je tvrdá, aromatická, trpká. Z duly možno pripraviť výborné kompóty, želé, pyré, rôsoly, marmelády, mušty, sirupy a vína.

Dulová pasta, alebo tiež dulový "syr" bol kedysi obľúbenou pochúťkou.

Dužina plodov obsahuje množstvo pektínu, kyseliny, slizy, silice, triesloviny, provitamín A, vitamín C, skupinu vitamínov B, draslík, vápnik, železo, meď, fosfor a zinok. Sušené duly sa používajú pri žalúdočných problémoch,  bolestiach krku, proti kašľu, hnačke a krvácaniu. Semená obsahujú sliz, ktorý chladí, zmäkčuje, nedráždi sliznicu ani pokožku. Dulový sliz je súčasťou kloktadiel pri zápaloch ústnej dutiny a hrtanu. Duly sa, rovnako ako levanduľa, pre svoju osviežujúcu vôňu, dávali do bielizníkov.

Moruša
Staré moruše majestátnych rozmerov s kožovitými tmavozelenými listami dotvárajú kolorit krajiny. Moruša biela má pôvod v Číne, odkiaľ sa v 12. storočí dostala do Európy. Jej listy boli jedinou potravou pre húsenice priadky morušovej, ktorej zámotky boli zdrojom prírodného hodvábu. Moruša biela má krémovo-biele až ružové plody veľmi sladkej, ale fádnej chuti. Možno preto ich kedysi striasali ako pochúťku pre kačice.

Moruša čierna pochádza z Iránu a Afganistanu. Keďže je veľmi náročná na teplo a svetlo, vyhovujú jej u nás len najteplejšie vinohradnícke oblasti. Najbohatšou lokalitou dlhovekých stromov moruše čiernej sú pukanecké vinice južných svahov Štiavnického pohoria. Rastie do výšky desať až pätnásť metrov. Moruše nájdeme  aj v okolí Nitry, Bratislavy, Rimavskej Soboty.
Plody sú tri až päť centimetrov dlhé, tmavočervenej až čiernej farby. Majú osviežujúcu, príjemnú sladkokyslú chuť, obsahujú cenné látky a vitamíny, ich šťava farbí ruky i ústa. Sú obzvlášť vhodné na prípravu sirupov, ovocných vín a kompótov. V minulosti sa tiež využívali v ľudovom liečiteľstve.
 
Rebarbora
Oddávna sa využívala zjari, keď bolo málo čerstvej zeleniny. Ani dnes by nemala chýbať v záhrade.

Možno ju vypestovať zo semienok alebo z trsu s koreňmi. Rebarbora obsahuje kyselinu šťaveľovú, preto ju nesmú konzumovať ľudia trpiaci obličkovými kameňmi, ani náchylní k zápalom obličiek. Vďaka vitamínu B, vápniku,  draslíku, mangánu, vláknine rebarbora prospieva krvnému obehu pokožke a vlasom.

Ružovo-zeleno-červené stonky nakrájané na kocky sú osviežujúcou ovocnou plnkou klasického kysnutého koláča s mrveničkou. Z rebarbory sa robí výborný džem.
 
Rakytník rešetliakový
Vojaci Alexandra Macedónskeho využívali rakytník na regeneráciu svoju i svojich koní. Blahodarné vlastnosti tohto stromu vedeli oceniť aj ľudoví liečitelia na Sibíri, v Mongolsku i  Číne.
Dnes je rakytník rešetliakový pre moderný farmaceutický priemysel priam zázračnou rastlinou. Môže byť liekom na tisíc neduhov. Plody rakytníka obsahujú veľa vitamínu C, B, PP, E, F a D. Aj keď sa nepotrebujeme liečiť, možno si z rakytníka pripraviť osviežujúci chutný nápoj, kompót alebo džem.

Plody zbierame od augusta do októbra. Správnu zrelosť spoznáme podľa červenooranžového sfarbenia a tvrdosti. Pretože pevne držia na vetvičkách a pri odtrhávaní z nich vyteká šťava, je lepšie použiť podobne ako pri čučoriedkach špeciálne hrebene, nie však kovové, aby sa neznehodnotil vysoký obsah vitamínu C.

Na sirup plody roztlačíme drevenou vareškou a precedíme cez plachtičku alebo jemné sito. Vylisovaná šťava môže byť mierne skalená, na kvalitu sirupu to nemá vplyv.

Šťavu prelejeme  do sklenej, porcelánovej alebo smaltovanej nádoby a rozpustíme v nej cukor s kyselinou citrónovou. Na 1 liter šťavy 1,6 kg cukru a 7 g kyseliny citrónovej. Po premiešaní prelejeme sirup do čistých fliaš, pevne zazátkujeme a uložíme v chladnom prostredí.

Rakytníkový likér urobíme tak, že plody nasypeme do fľaše do výšky 15 až 20 cm a zalejeme ich takým množstvom alkoholu (vodky, kmínky, žitnej), aby boli plody ponorené. Fľašu zaviažeme celofánom a necháme na svetle lúhovať  8 – 14 mesiacov. Výluh zriedime v pomere jedna ku jednej buď prevareným cukrovým sirupom (1 kg cukru rozpustíme v 1/2 l vody) alebo hroznovým muštom. Kedysi výsledný produkt nechávali zrieť v dubových sudoch 12 mesiacov, my ho môžeme zliať do fliaš, zazátkovať korkom, zaliať voskom a uložiť do pivnice. O rok bude vhodný na konzumáciu. Ľudová múdrosť hovorí, že ako prevencia proti chorobám  stačí 0,33 dcl likéru denne.

Rakytníkový džem
Na 1kg plodov rakytníka rešetliakového potrebujeme 1 kg cukru či 0,5 kg medu a 1l vody. Umyté plody zalejeme vodou a varíme na miernom ohni do zmäknutia. Prelisujeme cez sito alebo rozmixujeme. Pridáme cukor, želírovací prostriedok a povaríme. Uvarený džem naplníme do pohárov, zazátkujeme, prípadne ešte 15 minút sterilizujeme pri teplote 90°C.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK