Bohatšie mestá sa vedia postarať aj o starších ľudí

Jednou z možností, ako pomôcť nielen ľuďom, ktorí sú úplne závislí od svojho okolia, ale aj ich príbuzným, sú denné centrá. Podobné sú aj u nás, ale príkladom dobrého fungovania a financovania môže byť aj malé toskánske mestečko San Vincenzo.

Loriana si pred piatimi rokmi zobrala k sebe 69-ročného nevlastného brata Romola, ktorý prišiel o zrak a je od nej úplne závislý. Každý deň ho odvedie do centra buď na celý deň, alebo poldeň a tým získa pre seba pár hodín. "Využívam to na nákupy alebo keď potrebujem niečo vybaviť. Dáva mi to trocha slobody. O štvrtej popoludní si ho zasa odtiaľ odvediem," hovorí Loriana Ruffoliová, ktorej manžel ešte nie je v dôchodku.

Taliani veľmi neradi dávajú svojich rodičov do domova dôchodcov. Je ich málo a pokladajú ich za akýsi predstupeň do hrobu. Preto starí ľudia zostávajú doma alebo bývajú u svojich detí. Niektoré obce ako San Vincenzo preto založili nový typ domova dôchodcov. Hovoria im škôlky tretieho veku a denne tam v čase od pol deviatej do pol piatej popoludní chodia desiatky ľudí.

Ponúkajú pre nich aj rôzne aktivity ako je lepenie koláží, vystrihovanie, ale aj ľahkú gymnastiku. Tieto aktivity sú ľahké, no stimulujúce. Pomáhajú spomaliť postup Alzheimerovej choroby, ktorou väčšina dôchodcov trpí. Osemhodinová starostlivosť aj vďaka podpore radnice stojí len 22 eur. Tiež je tu k dispozícii sprievodca pre prípadný sprievod dôchodcov domov.
Ako sa zdá, dôchodcovia sú s takouto starostlivosťou spokojní. "Cítim sa dobre. Doma je to tiež dobré, ale tu keď chcete môžete robiť naozaj veľa vecí," prisviedča Teo, pohodlne usadený v kresle.

Ilio Bertozzi, ktorý v centre pracuje ako sociálny asistent, hovorí, že niektorí sem chodia radšej a iní sú zasa zvyknutí byť doma. Prostredie v centre je príjemné, nábytok je namaľovaný živými farbami, veľkými oknami im tam prúdi dostatok svetla. Steny majú vyzdobené obrazmi, ktoré dôchodcovia sami nakreslili.

Dynamická rusovláska Michaela Mazzioniová, riaditeľka centra, kladie dôraz aj na optimistický aspekt svojho poslania. "Mám veľkú radosť, že rodiny sú spokojné. Je to pre nás obohacujúce aj z ľudského hľadiska," hovorí.

"Túto štruktúru sme založili v roku 2006 v priestoroch bývalej základnej školy. Do jej prestavby sme investovali 205-tisíc eur a radnica každoročne na tento dom prispieva sumou asi 150-tisíc eur," hovorí starosta mesta Michele Biagi. Takéto sumy si však v Taliansku na tieto účely nemôže dovoliť každá obec. Zariadenia tohto typu sú skôr výnimkou. Existuje ich asi stovka a nachádzajú sa skôr v severných a stredných častiach Talianska, ktoré sú bohatšie.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK