Cudzinca prichýlia, hladného nasýtia, hovorí o Tunisanoch Henrieta Attia

V tom čase už bola zamestnaná v miestnej cestovnej kancelárii a zodpovedala za hotelové rezervácie pre slovenských klientov v Tunisku. Ako svedomitého človeka ju vytáčalo, že Tunisania majú na všetko čas, aj keď už je dávno neskoro na splnenie úlohy. Pracovná disciplína je tam dosť slabá. Spočiatku bola totálne zaskočená aj ich pojmom o čase. "Ak mi niekto povedal, že ma príde vyzdvihnúť večer o ôsmej, vždy tým myslel tuniský čas, čo znamená, že ak u mňa zazvonil o desiatej, bola som rada. Ak však posielam pozvánky na spoločnú večeru známym a uvediem tam, že ich čakám o ôsmej, do zátvorky s troma výkričníkmi pripíšem, že to myslím o ôsmej európskeho času a ak tu nebudú, začneme bez nich." Opravárov, elektrikárov či inštalatérov v dohodnutý čas zo zásady nečaká. Veľakrát  sa jej totiž stalo, že sa ich jednoducho nedočkala.

Na druhej strane sú Tunisania podľa Henriety oveľa srdečnejší a pohostinnejší ako my. Je presvedčená o tom, že kto si medzi nimi nájde priateľov, v núdzi sa na nich môže spoľahnúť. "Túto nápomocnosť musím vyzdvihnúť ako cnosť ľudí celého arabského sveta. Cudzinca prichýlia, hladného nasýtia, rodina a priatelia vám vždy nezištne pomôžu."

Možnosti trávenia voľného času sú v Tunisku podľa nej limitovanejšie. "Chýbajú tu veľké shopping centrá, multikiná (ani by nevynášali, pretože si každý kúpi napálené DVD s najnovšm filmom), aerobicové centrá alebo kaviarne na európsky spôsob - trebárs aj nefajčiarske." Ako kompenzáciu tu však majú takmer za domom more a veľmi dlhé leto. Aj v zime je pomerne  teplo a nikdy nemrzne.

Dcéra Alexandra Sophia dostala do vienka multikultúrnu a multilinguálnu domácnosť. Učí sa hovoriť dvoma jazykmi – po francúzsky a po slovensky. Mama jej číta slovenské rozprávky, púšťa slovenské pesničky. Otec robí to isté vo francúzštine. Zatiaľ jej nechcú zaťažovať hlávku aj arabčinou, tú sa neskôr aj tak automaticky naučí od iných detí v škôlke...  

Rozhodli sme sa dieť nevychovávať tak, ako sa na správnu mediteránsku krajinu patrí, vysvetlila ďalej s úsmevom. V celom Stredomorí majú "siestu", tým pádom večerajú oveľa neskôr a idú aj neskôr spať. Platí to aj pre deti, tie chodia v lete bežne spať o jedenástej večer, opisuje Henrieta bežný program dňa Tunisanov, ktorý sa s mužom rozhodla neakceptovať to. Nepáči sa jej ani to, že majú tunajšie deti príliš veľkú slobodu a liberálnu výchovu. "Deti si môžu vybrať, čo chcú jesť, kedy pôjdu spať, ako sa budú hrať..." Manželia Attiovci limity trochu posunuli a život si radšej "skomplikovali" pravidlami, tak, ako to robili ich rodičia.

Podľa Henriety je jej dcéra v Tunisku šťastná. Má tu veľa kamarátov, miluje morskú vodu aj vzduch a sú tam podľa nej zdravšie potraviny ako v Európe (ak nerátame BIO). Vraví, že z krajiny sa odísť nechystajú. "Náklady na život sú tu nižšie a okolie mesta, v ktorom žijeme, je krásne, prostredie zdravé, preto nemám dôvod byť nespokojná. A keď si predstavím, ako sa ostatní ľudia musia potiť v kanceláriách, aby mohli ísť nakoniec na kratulinký týždeň či dva k moru a koľko za to musia zaplatiť a ja ho tu mám pod nosom, na úsmev je o dôvod viac. Dokonca by som si mohla ísť po práci zaplávať do mora alebo si dať raňajky na pláži a jesť denne čerstvé ryby. Čo tiež nie je na zahodenie", uzavrela.

Text: Dana Závadová pre oŽene.sk
Foto: archív Henriety Attia