Turjanová: Môj život je nudnejší ako mala Edith Piaf

Ona si myslí, že herec potrebuje k úspechu aj trocha šťastia a ľudí, ktorí ho posunú. Najdôležitejší je však talent, ktorý mala možnosť ukázať napríklad ako Edith Piaf v inscenácii na Novej scéne. Najnovšie si ju do hlavnej postavy svojho filmu Viditeľný svet vybral režisér Peter Krištúfek. Postavil ju vedľa vynikajúceho českého herca Ivana Trojana a Kristína Turjanová to zvládla. Veď tie oči majú vlastne s Trojanom podobne magické.

Dlho sme sa nemohli dohodnúť na termíne stretnutia - máte toľko práce?
Robím na pokračovaní druhého dielu Príbehu ulice, minulý týždeň som mala v Nitre premiéru komédie od dvojice autorov Chapmana a Cooneyho Dvojitá rezervácia, nakrúcam Panelák, dabujem a hrám priebežne predstavenia. Túto sezónu som mala štyri premiéry, skúšali sme aj náročnú hru s maďarským režisérom Zoltánom Balázsom Kuchyňa. Bolo to intenzívne, inšpiratívne, ale aj hektické skúšobné obdobie. Na scéne hrá 17 ľudí, predstavenie má iba hodinu, ale po jeho skončení sme všetci takí spotení, akoby sme mali za sebou štyri hodiny na stacionárnom bicykli. Predstavenie sa odohráva v kuchyni, kde sa obracajú kuchári a čašníčky, prichádzajú tam objednávky, je tam ruch a pomedzi to sa riešia medziľudské vzťahy.

Je nasadenie herca vždy rovnaké?
Hovorí sa, že keď má herec viac hlavných úloh za jednu sezónu, tak zvládne bravúrne iba jednu. Niečo na tom bude, lebo keď sa herec sústredí na jednu rolu, nešetrí si sily na ďalšiu, nekalkuluje s tým, že energiu bude ešte potrebovať.

Energiu vám vráti aj publikum - prvý diel Príbehu ulice sa hral aj na štadiónoch, asi aj teraz to tak bude. Ako sa vyvinula vaša postava Mia?
Je stále rovnaká, ale predsa – z Mie sa v druhom diele z dievčaťa stáva žena. Je rozvážnejšia, rozumnejšia, pokojnejšia...

A ako to je s vami?
Mám na to vek, asi by som mala byť ženou, hoci minule mi kolega povedal, že sa obliekam ako adolescent. Ja sa tak však cítim pohodlne. Samozrejme, rozmýšľam aj nad tým, že by som si mohla založiť rodinu, mať dieťa. Chcem si to naplánovať a postupne uskutočniť. Nedávno som si však kúpila byt a teraz sa prebúdzam do reality. Prichádzam na to, čo to je splácať hypotéku.

Čo ste obmedzili?
Nič som neobmedzila. Chvalabohu, mám dosť práce, ale už som zistila, že nemôžem všetko, čo zarobím, minúť.  Predtým som až tak nad tým neuvažovala, ale teraz musím.

Viete dobre hospodáriť?
Nie. Som v tomto smere naozaj hrozná a moja mama mi to vyčíta. Ale už sa mením, urobila som pokrok a mám finančnú rezervu, keby sa niečo stalo. Aspoň na čas.

Váš priateľ herec Peter Oszlík je lepší hospodár? Drží domácnosť?
Peter momentálne pracuje iba v divadle, je závislý od divadelného platu, a to je veľmi ťažké. V našej brandži niekedy iba pracovať nestačí, treba mať aj šťastie a stretnúť tých správnych ľudí.

Vy ste stretli tých správnych ľudí?
Určite. Stretla som ich napríklad pri práci na filmoch. A zaujímavé je, že pokiaľ ide o moju seriálovú kariéru v televízii, otvorila sa mi vďaka režisérovi Martinovi Kákošovi, ktorý predtým robil so mnou v divadle. Neskôr mi spolu s riaditeľom Novej scény Ferom Javorským ponúkli postavu Edith Piaf v predstavení Edith a Marlen. Musela som síce ísť aj na kasting, ale pozvali ma na základe jeho odporúčania. A to bolo pre mňa to šťastie.

Pamätáte si aj iné chvíle, ktoré rozhodli o vašom hereckom osude?
Bola som veľmi prekvapená, keď ma vybrali do filmu Vladimíra Fischera Polčas rozpadu. Tam zasa na mňa upozornil Ady Hajdu, ale, samozrejme, kasting a kamerové skúšky ma neminuli. Myslela som si vtedy, že úlohu určite nedostanem, lebo som na kastingu dosť otvorene vyjadrila svoju nespokojnosť s jeho priebehom. Napriek tomu som úlohu dostala, čo ma veľmi prekvapilo. Takisto ma potešila ponuka od Petra Krištúfka, ktorý ma obsadil do úlohy Márie vo Viditeľnom svete. To bol asi jediný filmový režisér, okrem mladého Matúša Krajňáka, ktorého zaujímali aj moje divadelné kvality. Bola som na kastingu, ale Krištúfek si ma chcel pozrieť aj v divadle a prišiel na predstavenie Dom v stráni v SND. Veľmi som si za to Petra vážila. V divadle som predsa len viac doma, preto sa o mojej hereckej práci môže filmový režisér dozvedieť viac ako z kastingu.

Vždy viete povedať svoj názor?
Snažím sa, ale niekedy je to naozaj veľmi ťažké. Často neviem postupovať diplomaticky. Som dosť prchký človek, mala by som sa vedieť viac ovládať, ale neviem. Vždy poviem pravdu do očí. Možno na to niekedy aj doplácam, ale pre mňa je veľmi dôležité, aby som ju povedala.

Vy znesiete, keď vám hovoria pravdu do očí?
Znesiem pravdu od ľudí, ktorých si vážim, ktorí pre mňa niečo znamenajú. Keď cítim, že to nemyslia v zlom, že mi chcú dobre.

Potešili ste sa z úlohy vo filme Viditeľný svet?
Tešila som sa a zároveň som mala trému. Bola to pre mňa výzva. Ja som v podstate takú veľkú postavu vo filme ešte nehrala, čiže čakala ma prvá skúsenosť tohto druhu. Navyše som hrala po boku veľkého českého herca Ivana Trojana, ktorý má už za sebou niekoľko filmov a nemusí rozmýšľať na pľaci nad takými začiatočníckymi vecami ako ja.

Aké to sú - začiatočnícke problémy?
Napríklad - kde sa máte postaviť, aby vás brala kamera, ako sa máte otočiť, kam sa máte pozerať... To sú technické záležitosti, ktorým sa herec musí prispôsobiť a ešte popritom aj hrať. Bolo to pre mňa veľmi náročné.

A nepomáhal vám režisér Krištúfek?
Samozrejme, že mi pomáhal, aj všetci okolo, ale túto oblasť mojej  profesie by som mala ovládať lepšie, no nemala som sa to kde naučiť, lebo všeobecne je pre slovenských hercov veľmi málo filmových príležitostí. Pomáhal mi aj Ivan Trojan, s ktorým som hrala. Je to veľmi príjemný a priamy človek. Bola to veľmi inšpiratívna spolupráca.

Film ešte len bude mať premiéru, ale už sa vie, že Trojan hrá zvláštnu postavu voyera, ktorý sleduje istú rodinu na sídlisku.
Áno, pozoruje rodinu, ktorú si vyhliadne na sídlisku, kde býva aj on. Zasahuje tej rodine do súkromia, dostane sa jej členom až pod kožu. Najmä Márii, ktorú hrám ja.

Tá postava vycíti, že ju niekto sleduje?
Nie. On je veľmi dôsledný: prehrabáva sa napríklad v smetiach a zisťuje, čo majú členovia rodiny v odpadkoch, čo konzumujú, čo majú radi. Sleduje môjho filmového manžela Martina Mňahončáka, zisťuje, či ma náhodou nepodvádza... Skrátka, vstúpi do nášho vzťahu a zamotá ho. Nechcem viacej prezrádzať, ale toľko ešte môžem povedať, že sa s filmovým manželom na istý čas vďaka nemu odlúčime.

Je to zlý človek?
Nie je zlý ani dobrý, je nešťastný. Je to čudák - Peter Krištúfek by o tom vedel zaujímavo rozprávať.

Stretli ste v živote človeka, ktorý vám podobným spôsobom naháňal strach?
Tým, že som sa stala v živote možno trochu známejšia, dostala som sa do podobnej situácie. Niektorí ľudia majú pocit, že ma poznajú, hoci ma vôbec nepoznajú, a začnú sa správať dôverne.

Dovoľujú si voči vám?
Telefonovali mi nejakí cudzí muži, ktorých som vôbec nepoznala a dlho som sa ich nevedela nijakým spôsobom zbaviť. Bolo to veľmi nepríjemné. Náš film Viditeľný svet je však o tom, že Mária netuší, že ju niekto sleduje.

V dnešnom svete je to paradoxná téma. Skôr sa tvrdí, že si nikto nikoho nevšíma, že ľudia na sídlisku a v panelákoch sa nepoznajú a susedia sa nezdravia. A zrazu, keď sa vyskytne opačná iniciatíva prílišnej pozornosti, pôsobí až strašidelne. Zbližovať sa so širším okolím  či nezbližovať?
Ľudia túžia mať pri sebe niekoho blízkeho. Komunikujú cez SMS alebo cez e-maily a iné vymoženosti techniky, ale napriek tomu sa cítia osamelí, chýba im osobný kontakt, a to je aj prípad chlapíka z filmu.

Stretávame sa pred predstavením Edith a Marlen, v ktorom hráte Edith Piaf. Priniesla vám iba úspech?
Je to veľmi výrazná osobnosť, preto sa mi dobre hrá, ale pokiaľ ide o mňa, ohlasy sú aj pozitívne, aj negatívne.

Aké negatívne?
Vraj som ju nezahrala dostatočne emotívne. Lenže ľudia, ktorí kritizujú, si neuvedomujú, že to je fiktívna hra. Ja som sa síce snažila opierať o fakty, ale veľa vecí, ktoré sa v hre povedia, je vymyslených. Takže to, čo som do postavy dala, to som si naozaj sama vyhľadala z rôznych zdrojov, ktoré hovoria o jej reálnom živote. Keby som si mala vybrať, ktorá z tém v tom celom oblúku hry je pre mňa najdôležitejšia, tak by som si asi nevedela vybrať. Každá téma v jej živote je veľmi dôležitá a výrazná. Veľa ľudí mi povedalo, že tému jej dieťaťa som na javisku iba povedala, že som to neprežila. Lenže všetko sa zahrať za tie dve hodiny jednoducho nedá. A ja som si naozaj vyberala veľmi dôkladne.

Ale predsa - ktorý moment máte v hre o Edith najradšej?
Keď v druhej časti predstavenia zomrie jej láska Marcel. Je to veľmi výrazný a prelomový moment a aj piesne, ktoré sa k tej situácii vzťahujú, patria medzi moje najobľúbenejšie - Osud náš, Hymna lásky.

Ako sa vám spievajú šansóny v slovenčine? Vidím, že si nosíte partitúry so sebou...
Tie pesničky sú veľmi náročné, v podstate sú to monológy, musím si ich preto pred každým predstavením poriadne zopakovať. Slovenský preklad piesní mnohí porovnávajú s francúzskym originálom, čo sa však nedá. Slovenčina má iný rytmus, iný prízvuk, čo musím rešpektovať, a teda v piesňach inak frázovať, čím sa vzďaľujem od originálu, ktorý ľudia dokonale poznajú. Tvorcovia inscenácie vybrali slovenčinu zámerne, aby ľudia šansónom rozumeli, keďže slová nadväzujú na dejovú líniu predstavenia. Preto sa Edith a Marlen nazýva komorný muzikál.

Kedy je vám tá postava speváčky blízka a kedy vzdialená?
Môj život je dosť nudný oproti Edith Piaf - nefetujem, nie som alkoholička, mám stáleho partnera. Edith veľmi tvrdo na sebe pracovala, zdokonaľovala sa, mala rada svoju prácu, a to máme myslím spoločné. Obdivujem ju za jej silu a chuť žiť naplno a prekonávať životné prekážky. Ona prišla napríklad o viacej veľkých lások.

Vy ste v láske spokojná? Čo je pre vás dôležité vo vzťahu?
Dôvera. Keď sú ľudia vo vzťahu, musia si rozumieť, byť k sebe tolerantní. Môj partner je herec, a tak som mu nemusela vysvetľovať, kto som, čo robím, čo je náplňou mojej práce. Spoznali sme sa v nitrianskom divadle. Skúšali sme spolu inscenáciu, hrali sme v nej partnerov, a to nás dalo dokopy.

Váš partner je maďarskej národnosti - viete aj vy po maďarsky?
Nie. Sem-tam niečo rozumiem, ale on vie dobre po slovensky. Pracuje predsa ako herec v slovenskom divadle.

Rozoberáte niekedy maďarsko-slovenské otázky?
Niekedy sa o tom rozprávame, ale politická situácia maďarsko-slovenských či slovensko-maďarských vzťahov našu domácnosť nijako neovplyvňuje.

Sú Maďari temperamentnejší ako Slováci?
Nepovedala by som, že môj priateľ je "čípoš".

Takže si neužijete pri ňom štipľavých gulášov?
Ale áno, lenže ja také veci nejem.

Máte povesť výbornej kuchárky...
Kedysi som varievala, to je pravda, ale momentálne nemám na to čas. Brala som to ako relax. Teraz nevarím, stravujem sa v rôznych zariadeniach. Keď mám veľa práce, som rada, že sa vôbec stihnem najesť.

Čo je pre vás príjemne viditeľný svet? Na čo sa rada pozeráte?
Mám rada film, mám rada tanec, divadlo, mám rada pekné fotky. Zbieram staré fotografie, sú na nich aj moji príbuzní, s ktorými som sa však nikdy nestretla.

Čo vás vie potešiť?
Keď sama urobím niekomu radosť. Niekedy mi ľudia hovoria, že ich poteším, keď mám dobrú náladu. Väčšinou ju totiž nemám, som dosť náladová.

Aká ste, keď nemáte dobrú náladu?
Nehovorím. Šírim odstup. Priateľ je však na to zvyknutý, on si to nevšíma.

Ako vníma vaše úspechy mama? Aj vás kritizuje?
Áno, ale napríklad za Edith ma pochválila. Nebavíme sa však veľmi o umení. Ju skôr trápi, či nie som unavená a či som vôbec jedla... Chystám sa teda na ten oddych a už sa na to veľmi teším.

Budete vedieť oddychovať?
Mne naozaj dlho trvá, kým si zvyknem, že už nemám až tak veľa práce. Keď ste vo švungu, a máte sa zastaviť, je to tiež šok. Musím sa vtedy poriadne sústrediť, aby som si našla program, aby som išla cvičiť, aby som čítala, aby som dokázala relaxovať.

Kristína Turjanová
Narodila sa v Trenčíne. Študovala hudobno-dramatický odbor na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Už v šestnástich rokoch účinkovala v Divadle Andreja Bagara v Nitre (Alžbetka v rozprávke Perinbaba). Istý čas pôsobila v bábkovom divadle v Žiline, nasledovalo herectvo na VŠMU pod vedením Zuzany Krónerovej a Roberta Mankoveckého. Na základe školských predstavení dostala angažmán v Divadle Andreja Bagara, kde je dodnes. Jej prvé predstavenie bola Maškaráda. Dnes hosťuje aj v iných predstaveniach, na Novej scéne napríklad hrá v úspešnom predstavení Edith a Marlen, diváci ju poznajú z televíznych seriálov Ordinácia v ružovej záhrade a Panelák, onedlho bude mať premiéru film Petra Krištúfka Viditeľný svet, kde hrá jednu z hlavných postáv, v nitrianskom divadle mala nedávno premiéru hra Dvojitá rezervácia, v ktorej účinkuje, a hrá aj v druhom diele Príbehu ulice.

Text: Helena Dvořáková pre Magazín Pravdy
Foto: archív Kristíny Turjanovej