Správne stravovanie zvyšuje deťom IQ
Problémy s tučnými deťmi nemá len Amerika či Veľká Británia. V Európskej únii má viac ako dvadsať percent detí nadváhu a z nich je tretina obéznych.
Situácia nie je oveľa ružovejšia ani na Slovensku, kde má 13 percent detí nadváhu a viac ako päť percent je obéznych. Pritom od správnej výživy závisí aj inteligencia detí. V nedávnom prieskume totiž vedci dokázali, že strava obsahujúca vysoký podiel tukov a cukru znižuje ich inteligenciu, napísal server Guardian.
Britskí vedci sledovali stravovacie návyky 14-tisíc detí vo veku tri až štyri roky a merali ich IQ. Zle zvolená strava už v tomto veku totiž výrazne ovplyvňuje výkon mozgu v staršom veku. Základom výskumu bol podrobný zoznam jedál a nápojov, ale aj typy potravín a nápojov. Najdôležitejšie pritom boli údaje zistené v troch rokoch. Podľa vedcov totiž práve v tomto období rastie mozog najrýchlejšie a zloženie stravy ho tak môže najviac ovplyvniť.
"Výsledky našej štúdie hovoria o tom, že účinky zlých stravovacích návykov v ranom detstve môžu pretrvávať aj v neskoršom veku, dokonca aj vtedy, ak sa medzitým zmení stravovanie. Naopak, dobrá strava v detskom veku môže zaručiť optimálny rast mozgu," uviedli autori štúdie. Zistili, že čoraz viac detí nastupuje do školy s nadváhou. Zdravú výživu detí preto treba riešiť nielen pre ich zdravie a dobrú fyzickú kondíciu, ale aj pre dobré študijné výsledky.
Podľa vedcov z Nottinghamskej univerzity sú najdôležitejším jedlom dňa raňajky. Ich vynechanie zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi, narastá tiež riziko vzniku cukrovky či obezity. Naopak, deti, ktoré raňajkujú, sú vo forme celý deň.
Raňajkovať by sme mali ako králi – dopriať si na ne dostatok času. Aj v dnešnej uponáhľanej dobe si na ne päť až desať minút dokáže nájsť každý. Oplatí sa pre raňajky aj privstať si, pretože ten, kto raňajkuje, sa ľahšie vyrovnáva s rannou ospalosťou a má lepšiu látkovú výmenu. Základom zdravých raňajok by mali byť obilniny a sacharidy, teda cukry, ktoré sú obsiahnuté najmä v müsli. Voľba potravín je dôležitá, pretože niektoré zaženú hlad na dlhší, iné na kratší čas. Celozrnné pečivo obsahuje, okrem iného nestráviteľné cukry v podobe vlákniny, a preto zasýti na oveľa dlhší čas.
Nadváha trápi viac chlapcov ako dievčatá
Nedostatok ovocia a zeleniny, slabá fyzická zdatnosť, nadváha či obezita. Aj to sú výsledky projektu, ktorý sa nedávno konal na Slovensku. Ukázalo sa, že nevhodné stravovacie návyky detí v kombinácii s nedostatkom pohybu sú predpokladom výskytu civilizačných ochorení v staršom veku. Až 13 percent detí trpí nadváhou, ďalších 5 percent dokonca obezitou, pričom čísla majú s vekom stúpajúcu tendenciu. Je to aj dôsledok toho, že takmer 18 percent z nich neraňajkuje vôbec a takmer 40 percent raňajkuje nepravidelne.
Výskyt nadváhy u detí je alarmujúci, pričom chlapcov trápi viac ako dievčatá. "V minulosti bola nadváha a obezita vo väčšej miere problémom žien. V posledných rokoch však nadváha u mužov stúpa, a to už od mladého veku. Muži totiž menej akceptujú odporúčania v oblasti zdravej výživy, čo sa pravdepodobne odráža i v správaní chlapcov," hovorí doktorka Alžbeta Béderová z Poradne zdravia pri regionálnom úrade verejného zdravotníctva. "Mladšie deti v stravovaní výraznejšie usmerňujú rodičia a vo vyššej miere navštevujú školskú jedáleň. Staršie deti majú tendenciu modelovať si stravovanie samy, a to je zrejme aj dôvod, prečo priberajú," dodala.
S vekom sa mení celková skladba detského jedálneho lístka. Zatiaľ čo viac ako polovica detí do desať rokov konzumuje denne syry a takmer polovica mlieko a mliečne výrobky, u starších detí je to len štvrtina. "Pokles konzumácie mliečnych výrobkov je, žiaľ, u starších detí kompenzovaný údeninami. Okolo mlieka existuje navyše veľa mýtov a fám. Pritom obsahuje veľa kvalitných bielkovín a je v detskej výžive dôležitou potravinou," vraví Béderová. Hoci mladším ročníkom chutia najmä múčne jedlá, staršie deti preferujú skôr mäso, najmä hydinu. Zeleninu však v odporúčanej dennej dávke konzumuje iba 22 percent detí. Iba o niečo lepšie je na tom ovocie. Viac ako zelenina a ovocie oslovujú deti sladkosti, zemiakové lupienky či oriešky, sladené nápoje a "fastfoodová" strava. "Navyše v detskej strave chýba kvalitné hovädzie mäso, ktoré obsahuje veľa železa. Jesť len hydinové mäso nie je správne,” konštatuje Béderová.
Behať s počítačovou myšou nestačí
Životný štýl detí je o to kritickejší, že zlé stravovanie nekompenzujú pohybom. "Fyzická zdatnosť detí je slabá, čo logicky vyplýva z ich aktuálneho životného štýlu. Nedostatok pohybu je často výsledkom nie úplne pozitívneho rodičovského vzoru. Ak chceme predchádzať hrozbe civilizačných ochorení, musíme deti vzdelávať," upozorňuje doktor Pavel Malovič, primár Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Deti sa podľa neho hýbu čoraz menej. "Dnešné deti nevedia vyliezť na strom a oveľa viac "športujú” pohybom počítačovej myši. Je síce pravda, že takto "nabehajú" aj niekoľko kilometrov denne, ale to ich budúcim problémom nepomôže," konštatuje. Je alarmujúce, že až 9 z 12 detí má dnes problém s pohybom.
Rodičia by svojim deťom mali ísť v životnom štýle príkladom. "Spoločné stolovanie, kontrola stravovacích návykov a spoločné pohybové aktivity by mali byť súčasťou bežného režimu rodiny. Len tak sa deti vyhnú neželanej nadváhe, ale čo je ešte dôležitejšie, vážnym zdravotným problémom v dospelosti," dodala Béderová.
Text: Dorota Hudecová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK