Presunúť na hlavný obsah

Španieli si už zvykli na flamenco v podaní ženy

Kariéra

Na javisko vstupuje očarujúca osoba. Nemá tradičný odev ani cigánske náušnice, naopak, v rukách drží flamencovú gitaru: je to mužský nástroj v mužskom svete.

A Španieli s úžasom objavujú Caroline Plantéovú, je to žena, a navyše cudzinka - francúzska Kanaďanka. Iberský a "mačizmom" pretkaný svet v Španielsku, ktoré si žiarlivo stráži svoje hudobné formy, Plantéovej otvoril náruč dokorán. Jej majstrovstvo prinútilo aj tých najvyberanejších fanúšikov pozorne ju sledovať.

Vo svojich 35 rokoch, ktoré prežila brnkaním po boku spevákov a tanečníkov flamenca, práve dokončila komponovanie a nahrávanie toho, čo pokladajú za prvú kompletnú nahrávku gitaristky flamenca. Sprevádza ju Duquende, jeden zo špičkových španielskych spevákov flamenca.

"Je nezvyčajné vidieť ženu, ktorá toto robí. Z kultúrneho hľadiska je to úžasné," hovorí fanúšik flamenca a fotograf Paco Garcia po jej vystúpení. "Z času na čas sa objavia ženy, ktoré hrajú, ale ona to robí dokonale. Možno jej chýba tá rezkosť, ktorú majú Cigáni, ale ešte má dosť času," zdôrazňuje Garcia.

Ženy mali síce vo flamencu vždy rozhodujúcu úlohu, ale výhradne v tanci alebo speve. Nástroje, najmä typická gitara, boli vždy doménou mužov. "Myšlienka žien gitaristiek je veľmi komplikovaná. Je to zmes vecí - je tam mačizmus, nedostatok vzdelania. Flamencoví umelci si naozaj nikdy nemysleli, že by žena mohla hrať na gitare," vysvetľuje Paco Ortega, producent prvej Carolininej platne. "Ona je jediná gitaristka, ktorá naozaj zahrá všetky štýly flamenca," zdôrazňuje Ortega. "Hovorí niekoľkými jazykmi, veľa cestovala a je schopná prispieť k akémusi mieseniu, ktoré medzi flamencovými hráčmi nie je obvyklé."

Popredný španielsky odborník na flamenco a jeho propagátor Juan Verdú v januári v štátnej rozhlasovej stanici predstavil Caroline Plantéovú ako príklad veľkého a nového vývoja flamenca. "Je geniálna. Nádherne hrá, je dokonalá v harmónii a kompozícii. Navyše hrá srdcom, čo mnohým inak technicky excelentným flamencovým gitaristom niekedy chýba," prízvukuje.
Nikto nepopiera, že hra na flamencovej gitare je fyzicky vyčerpávajúca pre guľometné rýchlosti vybrnkávania motívov a ručné brnkanie. Väčšina hráčov má svalnaté a silné ruky. Naopak, Plantéová je malý škriatok s krehkými zápästiami.

Pre Josého Merina, fanúšika flamenca a bývalého tanečníka španielskeho národného baletu, je Caroline dôkazom univerzálnosti flamenca aj dôvodom, prečo sa minulý rok dostalo do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

"Je obdivuhodné, čo Caroline robí. Ako rešpektuje a hrá flamenco," hovorí Merino. "Je to veľmi odvážne. Je málo gitaristiek, pretože to bol vždy uzatvorený svet a pre ženy nie práve ľahko prístupný." Plantéovú pozvali na džezový festival do Montrealu, ktorý sa bude konať koncom júna. Vystúpi na ňom aj kráľ flamencovej gitary Paco de Lucia.

Caroline počúvala flamenco od narodenia. Hrať začala v šiestich rokoch. Keď mala osem, zložila svoj prvý flamencový falzetový motív. V štrnástich rokoch začala vystupovať so svojím otcom - je ním Marcel Planté, známy ako El¤Rubio (Blondiak), ktorý celý svoj život v Montreale zasvätil flamencovej gitare.  Svojej láske sa tento učiteľ a neskôr riaditeľ školy venoval vo svojom voľnom čase. V miestnych sálach svojou hrou sprevádza tanečníkov aj spevákov.  V roku 1997 Caroline otec splnil dávny sľub a zobral ju do Španielska. Navštívili všetky svätyne flamenca v Madride, Córdobe, Granade, Seville a Jereze.

"Vyrastala som na videonahrávkach Paca de¤Lucia a speváka Camarona. No prísť do krajiny, ktorá je zosobnením flamenca, prechádzať sa ulicami a počúvať spev, to bolo jednoducho úžasné," spomína Caroline.

Presvedčila kanadskú umeleckú radu, že si zaslúži grant. Do Španielska chodila tri roky za sebou. Navštevovala súkromné hodiny flamenca v Seville. Potom sa v roku 2005 presunula do Madridu a tam stretla svojho budúceho manžela, tanečníka flamenca Mariana Crucetu. Priznáva, že flamencový partner môže byť výhodou, ale zároveň bojovala veľkú bitku vo svete hry na gitare. "Je mužský, veľmi mužský," zdôraznila. A dodala, že mnoho ráz, keď si hľadala lekcie, ľudia si mysleli, že hľadá niečo iné. "Vždy sa ozývali poznámky typu ,dievča, cudzinka’, ale myslím si, že teraz v roku 2011 sú ľudia viac otvorení."

Text: ČTK
Foto: SITA/AP Photo