Ženy dávajú vínu noblesu
Na Topoľčianskom zámku sa nedávno konala unikátna degustácia vína. Na súťažnej prehliadke Vienále Topoľčianky totiž kráľovský mok posudzovalo štyridsať dám.
Kým v zahraničí sú ženské degustácie vína trendom, na Slovensku sú ešte stále skôr ojedinelé. Pritom ženy majú na víno dobrý nos a vedia si správne vybrať.
Slovenské znalkyne vína sú čoraz sebavedomejšie. Poznajú svoje silné stránky a neboja sa povedať nahlas, že vínu rozumejú minimálne tak dobre ako muži. Oproti mužom vraj citlivejšie vnímajú rôzne vône a chute. A keď im muži zveria vytváranie jedál v kuchyni, prečo by im nemali dôverovať aj pri výbere vín? "Ak chcú mať manželia doma menej konfliktov, nech ženy nechajú vybrať víno," hovorí so smiechom Margita Šebová z vinárstva Karpatská perla. Vzápätí však dodáva, že ťažko jednoznačne povedať, či sa vo víne lepšie vyznajú muži, alebo ženy. "Správna odpoveď asi znie: ten, kto sa vínu viac venuje."
Zmenili ženy víno a vinárov? Mladá enologička Katarína Furdíková má v tejto otázke jasno: "Samozrejme, a to dramaticky. Stačí sa pozrieť do histórie a vidíme, že za každým úspechom chlapa stojí žena. Napríklad vdova Clicquotová po manželovi podedila ako-tak prosperujúci podnik a vybudovala z neho impérium, ktoré dodávalo šumivé vína na kráľovský dvor. A šikovných vinárok je veľa aj v súčasnosti, veď aj pani Šebová stojí na špici Karpatskej perly. Hnacím motorom je vždy žena."
Prečo sú teda na klasických degustáciách ženy skôr v menšine? "Nuž áno, často tam jedna žena degustátorka pripadá na siedmich mužov, takže v ich spoločnosti pôsobí ako osvieženie. To, či ju muži budú rešpektovať, už závisí od jej osobnosti a schopností. Ak je inteligentná a rozumie vínu, okamžite zapadne a stane sa ozdobou stola, pričom chlapi sa snažia upútať jej pozornosť," tvrdí Furdíková, ktorá sa na bratislavskej Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU špecializuje na mikrobiológiu a chémiu vína.
Kým Margita Šebová pri víne skončila prirodzene, pretože pochádza z tradične vinárskej malokarpatskej rodiny, Furdíková sa k vínu dostala cez vedu. "Som z rodiny mikrobiológov, takže som šla študovať na chemickú fakultu. V druhom ročníku som začala pracovať v biotechnologickom laboratóriu, kde ma veľmi zaujal profesor Malík a tematika vínnych kvasiniek. A vínne kvasinky ma zasa priviedli k riešeniu významných vedeckých projektov, ktoré sa týkajú technológie spracovania vína," hovorí Furdíková.
Dnes pre ňu vraj víno znamená všetko. "Živí ma, teší, prináša mi veľa zážitkov. Víno je môj život," rozpráva nadšene enologička, ktorá vedie aj degustátorské kurzy. Ako jednu z prvých vecí tam vysvetľuje správne držanie pohára: Drží sa za stopku, nie za kalich, lebo tak by si ho človek umazal. Vínom sa treba kochať, a to nielen na jazyku a v nose, ale musí byť potešením aj pre oči.
Degustovanie vína má svoje prísne pravidlá a hoci hodnotiť víno rozhodne nie je jednoduché, dá sa naučiť. Nie každý však dokáže o božskom moku rozprávať tak vzletne ako učiteľ mnohých degustátoriek profesor Malík.
Furdíková spomína niekoľko možností: "O víne môžete nerozprávať a iba ho piť. Môžete o ňom rozprávať vzletne, básniť alebo o ňom hovoriť odborne. Ja som kdesi medzi vzletnosťou a odbornosťou. Kamaráti si už zo mňa robia žarty, lebo aj k vínu, ktoré dostanem darom, sa vyjadrujem kritickejšie, ako by chceli. Skončilo sa to tak, že na oslavu tridsiatych narodenín mi dali tetrapakové víno s tým, že ho aj tak ofrflem."
Priznáva, že má pracovnú úchylku a jednoducho hodnotí každé víno, ktoré sa k nej dostane. "Ten, kto vínom žije, ho nemôže piť ako krígeľ piva od smädu. Najskôr si víno pozriem, privoniam si k nemu, ochutnám ho a potom sa rozhodnem, či ho budem piť. Veľa vín vylejem nekompromisne do umývadla," rozpráva.
Dokonca aj jej deväťročná dcéra sa už snaží degustovať víno. "Vždy sa príde opýtať, či to stojí za to a keď jej poviem áno, môžeš ochutnať, ale len malilinký hltíček, strašne spokojná odchádza. Nemusím ju k tomu viesť, jednoducho ma kopíruje a chce ísť v mojich šľapajach, tak ako som kedysi ja chcela ísť v tatkových šľapajach. Degustovanie jej celkom ide. Bodovať by síce nevedela, ale už rozoznáva, či je víno kvalitné, alebo má nejakú chybu, aspoň podľa vône. Samozrejme, ako každé dieťa, pred alkoholom má rešpekt, lenže keď víno dobre vonia, nedá jej to," smeje sa Furdíková.
Nuž, nielen vyrobiť, ale aj správne degustovať víno je umenie. "Bez dobrého vína nie je dobrá hostina," vraví vinárka Šebová. A ľudí, ktorí si popri dobrom jedle cenia aj kvalitné víno, stále pribúda.
Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu