Skrýva sa zdravie (naozaj) v tabletkách?

Jedenie vitamínov je dnes jednoducho v móde. Na pokrytie dennej dávky stačí jeden hlt a nestráca sa čas šúpaním a krájaním ovocia či zeleniny. Vízie, že v 21. storočí už potraviny nebudú existovať, lebo na zasýtenie postačí tableta, sa naplnili len čiastočne. Zatiaľ sme za tablety vymenili len ovocie a zeleninu. Je však táto "vitamínová revolúcia" namieste?

Britský odborník na výživu profesor Brian Ratcliffe zaútočil na výrobcov vitamínových tabliet a preparátov. Povedal, že ich užívanie je zbytočným vyhadzovaním peňazí. Ak sa vraj človek zdravo stravuje, tieto doplnky potravy sú pre neho nezmyslom. Preparáty by sa podľa neho mali užívať pri určitých typoch ochorení alebo ak lekár u pacienta zistí hypovitaminózu, čo je nedostatok určitých vitamínov v tele.
"Ľudia, ktorí užívajú multivitamínové doplnky, pravdepodobne len mrhajú peniazmi," konštatoval aj profesor Robert Gordon z University of Aberdeen. "Ľudia si myslia, že predávkovanie vitamínmi, napríklad vitamínom C, im pomôže ochrániť sa pred prechladnutím a chrípkou. Vitamín C však len pomôže rýchlejšie sa z chrípky zotaviť, ale ako prevencia ochorenia nepôsobí," povedal.

Pravda je, že telo si okrem vitamínu D a K ostatné nedokáže samo vyrobiť, a tak ich musíme prijímať v potrave. Vitamíny rozpustné v tukoch prispievajú k odolnosti proti niektorým chorobám, podporujú kvalitu pokožky a zraku. Tie rozpustné vo vode pochádzajú najmä z ovocia a zeleniny, obilnín a niektorých potravín živočíšneho pôvodu.

"Ak sa človek stravuje zdravo, telo by nemalo trpieť nedostatkom vitamínov a minerálov. Stres, prehrešky v stravovaní a veľa iných faktorov však ničia ich zásoby v organizme," hovorí praktický lekár Igor Molčák. Sám svojim pacientom občas odporúča vitamíny a minerály ako doplnok výživy. Podľa doktora Molčáka by si však ľudia mali všímať odporúčané denné dávky a príbalový leták. "Aj keď vitamíny a minerály dostupné v lekárňach či drogériách neobsahujú také dávky, ktoré by spôsobili predávkovanie, je vhodné prečítať si informácie výrobcu a riadiť sa nimi," radí.

Ak je však človek zdravý, mal by podľa odborníkov prijímať vitamíny z potravín. "Pol kilogramu ovocia a zeleniny denne a pestrá strava zaručia potrebné množstvo vitamínov, minerálov a stopových prvkov,“ skonštatovala doktorka Alžbeta Béderová, vedúca Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave. Výživové multivitamínové doplnky v kombinácii s minerálmi a stopovými prvkami odporúča len pri zvýšených fyzických a psychických nárokoch, v rekonvalescencii, resp. pri ochoreniach, keď nie je možné zabezpečiť ich príjem v prirodzenej forme.

Vitamínové prípravky nie sú všeliek pre každého
Americkí vedci sa rozhodli preskúmať štúdie o vitamínových prípravkoch. Ich cieľom bolo zistiť, či existujú podklady pozitívnych účinkov pri prevencii a liečbe ochorení. Pritom sa zamerali len na štúdie, ktoré boli dobre prepracované a dali sa považovať za spoľahlivé.
Zistili, že niektoré látky skutočne majú na niektorých ľudí pozitívne účinky. Napríklad komponenty s kyselinou listovou majú priaznivý účinok v tehotenstve pri prevencii rozvoja ochorení nervového systému plodu.

Kombinácia vápnika a vitamínu D zvyšuje hustotu kostí a znižuje riziko zlomenín u žien po menopauze, selén môže redukovať riziko rakoviny prostaty, pľúc a hrubého čreva. Vitamín E sa zas javí ako úspešný v boji proti kardiovaskulárnym problémom u žien a u mužov fajčiarov proti rakovine prostaty. Jeden prieskum dokázal schopnosť antioxidantov a zinku pomáhať zlepšovať vekom podmienenú degeneráciu makuly.

Ďalšia americká štúdia publikovaná v časopise American Medical Association hovorí o možných negatívach vitamínu A, E a betakaroténu. Užívanie nadmerných dávok vitamínu A zvyšovalo riziko úmrtí až o 16 percent, menšie riziko hrozilo pri vitamínoch A (4 percentá) a betakaroténu (7 percent). Štúdiu robili na vzorke 200-tisíc ľudí. Ak však títo ľudia nadužívali vitamín C a selén, vedci nezistili žiadne zvýšenie rizika úmrtia. Prečo však vitamíny A, E a betakarotén toto riziko zvyšovali, nie je vedcom celkom jasné, a tak len špekulujú nad tým, či tieto vitamíny nejakým spôsobom nezasahujú do obranného mechanizmu tela.

Podľa doktorky Tiny Dobsevageovej, profesorky medicíny z Mount Sinai School of Medicine, však existujú ľudia, ktorí vitamínové doplnky vyslovene potrebujú. Patria medzi nich pacienti po operácii bajpasu, pre ktorých je vysoký prísun vitamínu A nevyhnutný. Odporúča aj užívanie vitamínu D a B12 pacientom, ktorí majú nízke hladiny týchto živín. Vitamín E sa však neodporúča u ľudí, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi, pretože sa zvyšuje riziko krvácania.

Neslávne dopadla aj štúdia o antioxidantoch, ktorá bola zverejnená v Archives of Internal Medicine. Pokus na veľkej skupine žien ukázal, že k zníženiu kardiovaskulárnych príhod po podaní antioxidantov nedošlo. Neznížila sa ani úmrtnosť v rizikovej skupine.

Iné je to však v prípade takzvaných nenasýtených mastných kyselín omega-3, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v rybom tuku. Tie okrem iného prispievajú aj k zachovaniu duševnej sviežosti v starobe. Vyplýva to z dvoch výskumov, ktorých výsledky zverejnili holandskí a americkí vedci v časopise American Journal of Clinical Nutrition. Rybí tuk sa podľa nich osvedčil predovšetkým u ľudí s vysokým krvným tlakom.
Štúdie ukázali, že stravovací režim, súčasťou ktorého je aj konzumácia omega-3 kyselín, aj tých v tabletách, chráni pred demenciou.
Koenzým Q 10 zas dokáže chrániť bunky pred nepriaznivými vplyvmi, spomaľuje upchávanie ciev, znižuje krvný tlak. Ľudské telo si ho síce dokáže vyrobiť samo, ale jeho produkcia od 25. roku života výrazne klesá. Jeho užívanie odporúčajú lekári pri regenerácii po ťažkých operáciách, Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe.

Veľkému záujmu sa tešia aj minerálne prípravky. V prípade, že si občas obstaráte tabletkový vápnik, horčík, zinok či železo, neužívajte ich veľmi dlho a vo veľkých dávkach. Za malý zázrak možno považujete horčík, ktorý pomáha zvládať stres a zlepšuje náladu. Neosoží však ľuďom s chorobami obličiek ani jedincom s nízkym krvným tlakom, magnézium ho zníži ešte viac.

Zelenina a ovocie je lepšia voľba
Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patrí nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny medzi najčastejšie rizikové faktory, ktoré prispievajú k zvýšenej úmrtnosti. Majú nízku energetickú hodnotu a navyše obsahujú vlákninu, vitamíny a minerálne látky, ktoré sú pre telo potrebné a keď ich je nedostatok, môže to znamenať závažné zdravotné problémy.

Nízky príjem ovocia a zeleniny má za následok asi 19 percent prípadov rakoviny zažívacieho traktu, 31 percent prípadov ischemickej choroby srdca a 11 percent srdcových príhod. Naopak, ich dostatočný prísun môže podľa WHO každý rok celosvetovo zachrániť 2,7 milióna životov, pretože bolo dokázané, že ako súčasť každodennej stravy pôsobia ako prevencia obezity, srdcovo-cievnych ochorení a niektorých druhov rakoviny.

Konzumácia ovocia a zeleniny zaisťuje organizmu dostatočný príjem väčšiny vitamínov, minerálnych látok, vlákniny, rastlinných bielkovín a esenciálnych látok. Odborníci z WHO v rámci prevencie odporúčajú zjesť denne aspoň 400 gramov ovocia a zeleniny. Pravda však je, že mnohí z nás toto množstvo pri nepravidelnom a nezdravom stravovaní do tela nedostanú.

Tabletkové vitamíny a minerály by však nemali nahradiť ovocie a zeleninu. Ideálne sú ako doplnky stravy vtedy, keď už to nejde prirodzenou cestou. Aj v tomto prípade platí staré známe - menej je niekedy viac.

Text: Dorota Hudecová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK