Ľahšie sa čelí nebezpečenstvu, ktoré poznáte

Roky sa nám prihovárala predovšetkým z rádia, často aj z televíznej obrazovky, dnes ju možno nájsť najmä na internete, kde vedie portál www.biopocasie.sk. Čo sa stalo medzitým a čo asi bude potom - o tom je náš rozhovor.

Naposledy som Pravde poskytla rozhovor 1. júla 1994.

Ako to, že si to tak dobre pamätáte?
V ten deň som si zlomila nohu a vašu kolegyňu redaktorku takmer zrazilo auto.

Neviete náhodou, aký bol vtedy rizikový stupeň?
Zachovala som si text medicínsko-meteorologickej predpovede, lebo som si vtedy povedala, že keby sme sa ním riadili, možno by sme nepríjemnostiam predišli. Obe sme museli byť dosť nepozorné. Na nepozornosť sme podľa prognózy v ten deň mali nárok, ale tým sa nič nemenilo na dôsledkoch.

Dnes, keď sa rozprávame, máme typické aprílové počasie. Z pohľadu meteosenzitívnych ľudí je apríl asi najhorší mesiac v roku?
Podľa našich zistení je z dlhodobého hľadiska veľmi nepriaznivý marec. Nedarmo ľudová múdrosť hovorí marec - poberaj sa starec. V starších vekových kategóriách je najviac ľudí citlivých na zmeny počasia, až 70 percent z celkového počtu. V marci zase pozorujeme najvýraznejšie teplotné výkyvy. Cez deň môže ešte aj mrznúť, ale zároveň sú časté prílevy teplého vzduchu. A po nich zvykne prísť prudké ochladenie.

To sú "infarktové“ zmeny.
Napokon v marci býva aj vysoká úmrtnosť.

Vraj marcové pondelky sú v tomto ohľade najničivejšie...
Nepovedala by som, že marcové... Kedysi sme sa výskumne venovali aj chronobiológii infarktu, naše zistenia vyšli v jednom prestížnom vedeckom časopise. Ukázalo sa, že najmä v zimnom období prichádza infarkt myokardu v  pondelok ráno častejšie ako v iné dní týždňa. Platí to predovšetkým u mužov. Výskum sme robili spolu s lekárom Ivom Pavlíkom, ktorý uvedený jav pripisoval aj zúženiu ciev v dôsledku rýchleho prechodu z prehriateho interiéru do mrazivého počasia.

Pondelok znamená navyše nástup z víkendovej pohody do stresového pracovného týždňa.
A máte zhluk rizikových faktorov s dramatickým rozuzlením.

Apríl so svojou premenlivosťou počasia však takisto musí byť zaťažkávacou skúškou pre adaptačné mechanizmy človeka?
Najmä pre chronického pacienta s rozladeným regulačným mechanizmom sú prudké a výrazné zmeny počasia, ktorými sa vyznačuje tento mesiac, skutočne náročné. Ozývajú sa takmer všetky choroby: reumatické, srdcovo-cievne, ochorenia dýchacieho systému aj psychické. Viete o tom, že od počasia je závislých okolo 200 ochorení? Pri takzvaných rozmaroch počasia sú najviac ohrození  pacienti po infarktoch alebo náhlych cievnych mozgových príhodách, trpiaci astmatickými  či epileptickými záchvatmi, ľudia s vysokým krvným tlakom.

A najmä pre nich sú zrejme dôležité medicínsko-meteorologické predpovede počasia...
Iste, lebo ľahšie sa čelí nebezpečenstvu, ktoré poznáte. Srdciar alebo astmatik si v "zlý" deň zoberie so sebou príslušné lieky. Zažila som astmatikov pri výskumoch v Tatrách. Stávalo sa, že pacient si vyšiel na prechádzku, uprostred kopca dostal záchvat a nemal pri sebe "fúkačku". Keď sa mu rozbehne ťažký astmatický záchvat (status astmaticus) má postarané o dlhší pobyt v nemocnici. Ak však má pri sebe liek, môže zažehnať rozbiehajúci sa záchvat.

Môže nepriaznivé počasie vyvolať aj nejaké závažné ochorenie?
Môže sa podieľať na vzniku a priebehu ochorení, ktoré nazývame meteorotropné. Keby ste sa ma opýtali, či zmena počasia môže vyvolať mozgovú príhodu, tak odpoviem áno. Lebo sa ukazuje, že výskyt náhlych cievnych mozgových príhod sa významne zvyšuje pri určitých meteorologických situáciách.

Neraz počujeme: pri rizikovom stupni 2 sa cítim horšie ako pri stupni 3. Čím to je?
Posudzovať vplyv počasia na váš zdravotný stav podľa rizikového stupňa je často zavádzajúce. Stupne od 1 do 5 vyjadrujú len intenzitu meteorologického procesu, a teda príčinu možných zdravotných ťažkostí. Počasie vplýva na jednotlivých ľudí rozdielne podľa ich zdravotného stavu aj citlivosti na poveternostné podmienky. Preto sa nedá  povedať, že jednotka je pre všetkých ľudí rovnako priaznivá a trojka rovnako nepriaznivá.

Čiže je to oveľa zložitejšie, ako sa zdá...
Samozrejme, napríklad stupeň 3 sa udáva pri príleve studeného aj pri príleve teplého vzduchu a tieto situácie majú na rôznych ľudí rozdielny účinok. Pri najpriaznivejšom stupni 1 môžu mať niektorí ľudia závraty, migrénu. Pri niektorých typoch počasia sa zase zlepšujú reumatické ochorenia, ale zvyšujú sa dýchacie problémy.

Kde sa však možno dozvedieť o podobných zvláštnostiach?
Na mojom webe dávam aj podrobnejšie informácie v podobe individuálnych biopredpovedí.

Počasie sa v jednotlivých regiónoch Slovenska líši niekedy až výrazne, ale rizikový stupeň sa udáva jednotne pre celé Slovensko. Čo s tým?
Portál www.biopocasie.sk prináša predpovede pre každú zo šiestich klimatických oblasti Slovenska, ktoré vznikli na základe určitých odborných kritérií. 

Médiá však zverejňujú väčšinou veľmi strohé a všeobecné biopredpovede z iných zdrojov. Čo súdite o ich úrovni?
O iných zdrojoch informácií sa nebudem vyjadrovať, každý objednávateľ medicínsko-meteorologických prognóz by si ich mal dôkladne preveriť sám. Môžem hovoriť len za seba a ja za výsledky svojej práce ručím. Sú vedecky podložené, základná metodika bola obhájená pred Vedeckou radou Ministerstva zdravotníctva SR a mám v nej dlhoročnú  prax.

Stávalo sa, že vám tie nemenované "iné zdroje" odpisovali predpovede z portálu?
Bolo to dosť pravdepodobné, no teraz som urobila určité opatrenia. Autorský zákon však v tomto prípade veľmi nefunguje.

Stručné informácie o biopočasí poskytujú u nás najmä "čistí" meteorológovia podnikajúci súkromne. Majú na to dostatočnú kvalifikáciu?
Platí to, čo som už povedala.

Čo si myslíte, prečo nezaviedol biopredpovednú službu Slovenský hydrometeorologický ústav?
Kedysi, po zrušení Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie v roku 1994, boli pokusy zriadiť v hydrometeorologickom ústave celé jedno oddelenie, ktoré by sa venovalo iba tomu. Takéto oddelenie by sa však nezaobišlo bez dostatočne širokej spolupráce s lekármi a lekárskymi inštitúciami aj príslušným výskumom. Biometeorológia je totiž vyslovene interdisciplinárny vedný odbor a z tohto hľadiska bol ústav humánnej bioklimatológie prakticky nenahraditeľný.

Dnes ste vlastne jediná biometeorologička na Slovensku. Prečo sa to tak vyvinulo?
Lebo viac ľudí by tento odbor - ako hlavné povolanie - asi dnes neuživil.

Ako to? Pri takom obrovskom a ustavične stúpajúcom záujme verejnosti o počasie a jeho účinky na zdravie?
Záujem širokej verejnosti síce stúpa, chýbajú však finančné prostriedky a možnosti zamestnania pre túto špecializáciu. Celá biometeorológia sa dnes preto obmedzuje - česť výnimkám! - na oznamovanie rizikových stupňov bez konkrétneho obsahu.

Tým skôr by mali dostať šancu skutoční odborníci. Ako je to v okolitých krajinách?
Kým v Bratislave existoval Výskumný ústav humánnej bioklimatológie, spolupracovali sme s podobnými pracoviskami v Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku, v Poľsku aj v Rusku. Viem, že biometeorológii sa tam vtedy vedecky venovali mnohí odborníci. Ako je to teraz neviem, lebo už nespolupracujeme.

Kde sa u nás humánna biometeorológia v súčasnosti prednáša a kde sa skúma?
Sama som ju roky prednášala, a to dokonca na dvoch katedrách rôznych fakúlt Univerzity Komenského. V súčasnosti už len občas a zadarmo na materskej katedre. Medzi študentmi je síce o predmet  záujem, ale uplatnenie po škole pre nich nie je. Dôvody som už spomínala. Z mojich bývalých diplomantov sa dnes napríklad jeden zaoberá obchodom s poľnohospodárskymi produktmi a druhý robí v poisťovníctve. Niektorí, pravda, pracujú ako bežní meteorológovia alebo klimatológovia.

Ani v Slovenskej akadémii vied sa nenájde miesto pre výskumníka biometeorológia?
V akadémii pozvoľna zaniká aj samotné pracovisko meteorológie a klimatológie. Dôvod je ten istý - finančné suchoty. Preto SAV prestáva najnovšie zastrešovať vedecké spoločnosti vrátane našej Slovenskej bioklimatologickej spoločnosti, kde som dlhodobo pôsobila ako vedecká tajomníčka. Budeme už len občianske združenie.

Výskumný ústav humánnej bioklimatológie patril pod ministerstvo zdravotníctva. Prečo vlastne zanikol?
Pokiaľ viem, tak z finančných dôvodov. Vtedy zanikali mnohé rezortné ústavy, toho je však skutočne škoda, a nielen preto, že som tam pracovala. Ústav mal výsledky, závideli nám ho aj v krajinách západnej Európy. Základné výskumné vysunuté pracovisko sme mali napríklad na Štrbskom plese, kde sa vtedy nachádzali naše najvyššie položené klimatické kúpele.

Dnes už sa tam vari nenachádzajú?
Pre bežných smrteľníkov určite nie... Ale pokračujme - pravidelne som prednášala pre kúpeľných lekárov v doškoľovacom stredisku. Výsledky výskumu sa dostávali  pomerne rýchlo do lekárskej praxe aj vďaka tomu, že ústav bol prepojený s II. internou klinikou Fakultnej nemocnice v Bratislave takpovediac personálnou úniou.

Ako ste sa dostali k výskumu srdciarov - kardiakov?
V tom čase prekonal infarkt myokardu istý vysokopostavený činiteľ, ktorý mal potom zdravotné ťažkosti súvisiace s počasím. A tak požiadal vedenie nášho ústavu, aby sme sa zaoberali aj vplyvom počasia na vznik infarktu myokardu. Venovali sme sa tomu celých  päť rokov. Mali sme k dispozícii dokumentáciu pacientov, dlhodobo sme ich pozorovali, a keď sme potom vystúpili s výsledkami na medzinárodnej konferencii, zahraniční kolegovia mimoriadne ocenili našu prácu.  Ako sme vraj dokázali zorganizovať taký výskum?  Samozrejme, skúmali sme aj mnohé ďalšie problémy spojené s účinkami počasia na ľudský organizmus. Napríklad zisťovali sme možnosti istého medikamentu, ktorý má ako hlavnú účinnú zložku medovku lekársku, pri liečbe meteosenzitívnych ľudí.

Museli ste mať na tie časy dobré prístrojové vybavenie.
Mali sme najmodernejšie prístrojové vybavenie. Ako jediní v bývalom Československu sme mali napríklad aj klimatickú komoru. Dovezenú a veľmi drahú. Dali sa v nej nastaviť určité potrebné hodnoty vlhkosti, žiarenia, tlaku... Pred olympijskými hrami v Mexiku sa do tej kabíny chodili aklimatizovať naši športovci, lekári a ďalší členovia olympijskej výpravy. Dala sa v nej totiž  napodobňovať rôzna nadmorská výška a skúmať jej pôsobenie na ľudský organizmus. Keď náš ústav v roku 1994 rušili, putovala komora do šrotu, ale najprv ju rozrezali na niekoľko častí autogénom.

Súčasťou ústavu bola údajne aj ambulancia pre meteotropné ochorenia?
Áno, teraz je najbližšia v Rakúsku, my sme vtedy mali pacientov aj z Rakúska a ďalších krajín, ktorí si liečbu platili. Pacientov nám však posielali aj naši obvodní lekári.

Čo vlastne bolo takémuto pacientovi?
Priveľmi reagoval na zmeny počasia. Jeho precitlivenosť však často súvisela s ochoreniami, o ktorých ani nevedel. Či už s vyšším krvným tlakom, alebo napríklad s dvanástnikovým vredom.

Dá sa vôbec meteosenzitivita vyliečiť?
Dá sa jej predovšetkým predchádzať a jej akútne príznaky možno zmierniť. Pri nepriaznivom počasí treba podľa možnosti odložiť namáhavú činnosť na neskorší čas, viac odpočívať, chorí ľudia by mali prísne dodržiavať dávkovanie predpísaných liekov, diétny režim, rady ošetrujúceho lekára.

Niektoré veľké zahraničné firmy odporúčajú tým svojím zamestnancom, u ktorých sa precitlivenosť na počasie kombinuje s nejakým ochorením, napríklad srdcovo-cievnym, nechodiť v kritické dni do práce. Čo na to poviete?
Kedysi sme niečo podobné chceli zaviesť v liečebných kúpeľoch pre pacientov, aby sa im podľa prognózy mohli presunúť náročné procedúry. Čo sa však týka pracujúcich ľudí, meteosenzitivita nespadá pod zdravotné poisťovne. Dnes ľudia chodia do práce aj pri iných závažných ochoreniach, len aby si udržali zamestnanie a neprišli o veľa peňazí. Peénka sa stáva luxusom, ktorý si málokto môže dovoliť. Zamestnávateľ by však mal aspoň upozorňovať vodičov a zamestnancov, ktorých práca si vyžaduje presné a rýchle reakcie, na riziká spojené s aktuálnym biopočasím.

Ako si to konkrétne predstavujete?
V Poľsku dávali jeden čas bioprognózy mestskej hromadnej doprave. Výstrahu červeným svetlom dostavali vodiči pri výjazde vozidiel MHD na pravidelné linky. A výsledok? V dôsledku včasných  varovaní - prognóz - klesla nehodovosť až o 30 percent.

Kedysi bolo váš hlas počuť v každom vysielaní rozhlasovej relácie Pozor, zákruta!, kde ste práve na podobné riziká upozorňovali...
Nuž áno, boli to pravidelné živé vstupy, ktoré sa asi pri „privatizácii" Zákruty zrušili, hoci vodiči si upozornenia pochvaľovali a neskôr mnohým chýbali, ako som sa dozvedela. Kedysi, ešte za čias ústavu, som spolupracovala s rýchlou zdravotnou pomocou. Zisťovali sme, ako pribúdajú, prípadne ubúdajú výjazdy sanitiek súvislosti s prevládaním rôznych typov počasia. Zároveň sme skúmali, čo môže určitý typ počasia urobiť s krivkou dopravných nehôd.

Pohnať ju nahor?
Ukazuje sa, že áno - objaví sa určitá nepriaznivá poveternostná situácia, a vodič zíde z cesty alebo vojde do protismeru. Bol to mikrospánok alebo spomalená reakcia? Vy ani nemusíte byť meteosenzitívny, ale medzi ostatnými účastníkmi cestnej premávky sa takí ľudia vyskytujú a spôsobujú nehody. Čiže za určitých okolností si treba dávať zvýšený pozor aj na nich.

Niekto sa môže opýtať, či ten ústav humánnej bioklimatológie nebol iba výplod socializmu, ktorý s ním aj zanikol?
Ústav síce vznikol uprostred 60. rokov minulého storočia, ale prvé vedecké dielo s uvedenou problematikou napísal slávny lekár Hippokrates už v 4.¤storočí pred naším letopočtom. Budeme vari aj jeho podozrievať z nejakého politikárčenia? Ináč už medzi dvomi svetovými vojnami sa vo Vysokých Tatrách robili bioklimatologické výskumy so zameraním na kúpeľnú liečbu. O čosi skôr začali Nemci - a potom aj Američania - skúmať takzvaný biotropný účinok frontálnych atmosférických pochodov. A tak by sme mohli pokračovať.

Je už dokázané, že s postupujúcou klimatickou zmenou pribúdajú aj u nás prudké zmeny počasia. Znamená to, že sa zvyšuje aj výskyt vyšších rizikových stupňov záťaže, najmä 4 a 5?
Päťku dávame len v krajných situáciách, predtým zhruba päťkrát ročne, v posledných rokoch už aj 10-krát za rok. Štvorka sa však vyskytuje častejšie. Závisí to aj od priebehu počasia v tom-ktorom roku, ale zdá sa logické, že ak zmena klímy bude postupovať tempom, ktoré predpokladá národný klimatický program, nastanú problémy najmä s letnými horúčavami. V zime sa lepšie oblečiete, ale ako sa prispôsobiť zvýšenému teplu? Pitný režim a klimatizácia to riešia iba čiastočne.

Nezdráhate sa oznamovať najvyššie rizikové stupne, veď to citlivejších ľudí môže aj vystrašiť?
Svojho času sa o tom, podľa mojich informácií, diskutovalo aj na zasadnutí komory lekárov. Prevážil však názor, že preventívny účinok prognózy pri nepriaznivejších typoch počasia ďaleko vyváži prípadný negatívny dosah. Lepšie je vyjsť s pravdou von a včas upozorniť ľudí, nech sa pripravia.

Na koľko dní dopredu možno spoľahlivo predpovedať intenzitu meteorologického procesu a jeho účinky na zdravie?
Najpresnejšia je prognóza na ďalší deň, potom pravdepodobnosť jej splnenia klesá, ale závisí aj od stability prevládajúcej synoptickej situácie. Na svojom webe uvádzam tiež stručnú meteorologicko-medicínsku predpoveď na tretí deň, ale už iba ako predpoklad.

Ako veda vysvetľuje skutočnosť, že ľudia s niektorými ochoreniami dokážu predpovedať prudké zmeny počasia, napríklad reumatikom sa ozývajú kĺby?
Pri odpovedi organizmu na podnety atmosférického prostredia hrá dôležitú úlohu vegetatívny nervový systém, ktorý nevieme priamo ovládať vôľou. A dlhovlnné elektromagnetické vlnenie šíriace sa od frontálnej plochy do priestoru môže pôsobiť aj ďaleko od nej. Čiže aj 24 či viac hodín pred zmenou počasia.

Nestratí biometeorológia punc vedeckosti, keď sa jej prestane venovať SAV a vysoké školy? Nezačne ju verejnosť vnímať ako čosi na periférii, čosi ako horoskopy alebo veštenie z gule?
Na fakte, že klíma a počasie pôsobia na organizmus, nič nezmení žiadne politické zriadenie ani nedostatok peňazí. Lenže o tom, ako s týmto faktom budeme narábať a ako ho využijeme vo svoj prospech, rozhodujú ľudia. Vaša otázka je preto opodstatnená. Nie je to vylúčené, odpovedám. Vôbec nechápem, že zodpovední pripúšťajú takú dehonestáciu jedného vedného odboru. Buď vôbec nerozmýšľajú, alebo sme na tom finančne naozaj tak zle.

Možno si hovoria - nech to skúmajú bohatšie krajiny a my potom výsledky ich badania preberieme...
Problém je v tom, že ich nemožno preberať automaticky. Musí sa prinajmenšom preskúmať ich aplikácia na naše podmienky. Nejako podobne je to aj s mnohými biopredpoveďami. Môžu platiť pre Nemecko, nie však pre Slovensko.

Prečo nie?
Lebo napríklad na západe Nemecka sú cyklonálne procesy výraznejšie, cestou do vnútrozemia sa uplatňujú väčšinou oklúzne procesy, cyklóny majú tendenciu sa vypĺňať, takpovediac zanikať, a často kým prídu k nám, už zoslabnú. Preto, našťastie, sa až sem nedostanú mnohé orkány a smršte. Podobne je to so suchým alpským vetrom, takzvaným fénom. Cítiť ho na Záhorí, ale už iba jeho dozvuky. To všetko - a mnohé ďalšie - sa musí brať do úvahy, keď niekto ide kopírovať nemecké alebo rakúsky bioprognózy a "šiť ich na mieru" slovenským pomerom.

Zlata Čabajová

• Je slovenská odborníčka na biometeorológiu.
• Po skončení Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského pracovala vo Výskumnom ústave humánnej bioklimatológie v Bratislave až do jeho zániku v roku 1994.
• Vo výskume sa venovala biometeorologickým podmienkam územia Slovenska z klimatoliečebného hľadiska, podmienkam tepelného komfortu a diskomfortu, ale aj vplyvu jaskynnej klímy na vybrané ochorenia.
• Publikovala okolo 150 odborných a vedeckých prác, pripravila vyše 100 referátov na medzinárodné kongresy a vedecké konferencie.
• Je spoluautorkou vysokoškolských skrípt Agrometeorológia a bioklimatológia (1994) a monografie Termoterapia, hydroterapia, balneoterapia a klimatoterapia (2005). Je spoluzakladateľka a dlhoročná vedecká tajomníčka Slovenskej bioklimatologickej spoločnosti.
• V posledných rokoch vedie portál www.biopocasie.sk, ktorý denne poskytuje aj individuálne medicínsko-meteorologické predpovede.

Text: Vladimír Jancura pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu