Ambiciózni rodičia kradnú deťom detstvo

Detské súťaže miss či ambiciózne matky, ktoré chodia s deťmi na reklamné kastingy, sú možno na smiech. Prípad českej lyžiarky Šárky Záhrobskej, ktorá sa s vlastným otcom – bývalým trénerom súdi o odmeny, je na zamyslenie. Ale potom príde správa z Francúzska, kde vegánsky pár dostal päťročný trest za vyhladovanie svojej dcéry na smrť. Kde sa končí snaha o dokonalosť?

Vegáni, ktorým zomrelo jedenásťmesačné dievčatko, pobúrili azda celý svet. Plačúci rodičia na súde vysvetľovali, že chceli len žiť zdravo a svoje dieťa milovali. Dcérku kŕmili materským mliekom a v prípade choroby kapustou či rastlinnými zábalmi. To však na zápal priedušiek nezabralo.

Zdravie nadovšetko?
Vôbec však nešlo o ojedinelý prípad. Pred siedmimi rokmi zomrel na podvýživu aj šesťtýždňový chlapec z americkej Atlanty. Rodičia ho kŕmili výhradne sójovým mliekom a jablkovou šťavou, a tak dieťa vážilo len 1 500 gramov! Chlapec bol taký vychudnutý, že doktori v nemocnici mu cez kožu dokázali spočítať kosti. To už bol však mŕtvy. Prečo ho rodičia nevzali do nemocnice skôr? Obávali sa vraj, že nemocnica je zamorená mikróbmi.

Na pľúcnu infekciu zahynula v roku 2001 deväťmesačná dcérka arménskeho vegánskeho páru žijúceho v Anglicku. Rodičia v roku 1996 prešli na fruitariánsku stravu, ktorá pozostávala zo surovej zeleniny, ovocia a orechov. Po narodení malej Areni lekári varovali rodičov, že dieťa sa nevyvíja správne a materské mlieko matky neobsahuje dosť živín. Rodičia však odmietli zmeniť svoj spôsob stravovania. Neskôr sa rodina presťahovala do vegetariánskej komúny v Španielsku, kde očakávali, že slnko vylieči dcérkin nedostatok vitamínu D. Keď sa o pár mesiacov vrátili do Anglicka, dieťa už bolo vážne choré.

O rok neskôr zahynulo aj polročné dieťa novozélandských vegánov, v roku 2003 sa podobný prípad opakoval s polročným dievčatkom na Floride...

Možno všetky tieto prípady ospravedlniť snahou o zdravý životný štýl? Naozaj rodičom nedošlo, že vegánstvo či iná radikálna forma stravovania môžu deťom ubližovať?

"Je skutočne zarážajúce, koľko rodičov núti svoje deti zdravo sa stravovať a jesť to, čo im nechutí. Potom sa po rokoch dozvedia, že to údajne zdravé bolo celkom nevhodné. Deti majú samoregulačný systém a ak majú na výber, vyberú si to, čo ich organizmu chýba," hovorí psychológ Karol Kleinmann. Podľa neho ľudia balansujúci na pokraji akéhokoľvek extrémizmu nepatria medzi psychicky najvyrovnanejších a za ich posadnutosťou sa môže skrývať psychická porucha.

Deti efektívne ako počítače
Pre deti však môže byť nebezpečná aj snaha rodičov dať im čo najlepšie vzdelanie. Alarmujúco znie britská štúdia, podľa ktorej každé tretie dieťa v Číne trpí chorobami v dôsledku enormného tlaku na výkon. Čínski jedináčikovia musia totiž plniť všetky želania svojich rodičov.

Nečudo, že deti aspoň raz do týždňa bolí brucho alebo hlava. Výskumníci z University College London u niektorých čínskych detí zistili psychosomatické chorobné príznaky aj viackrát do týždňa. Keď deti nedopadnú dobre pri skúškach, tri štvrtiny z nich rodičia telesne potrestajú.

Vedci za dôvod vysokého tlaku na deti považujú nielen vzrastajúci blahobyt Číny, ktorý pre mnohé rodiny znamená netušené možnosti postupu, ale aj politiku jedného dieťaťa a tradičný rešpekt pred rodičmi a staršími. "Ambicióznosť rodičov, ktorí často mali len obmedzené možnosti vzdelávať sa, často smeruje na ich jediné dieťa," tvrdia britskí vedci.

Čínske deti stresuje aj maturita, do ktorej ich rodičia vkladajú veľké nádeje a investujú do nej svoje úspory, ukazuje reportáž televízie ARTE. Rodičia maturanta Šua zarábajú mesačne spolu necelých 500 eur, pričom celý plat matky ide na doučovanie pre syna. V hre je totiž celá ich existencia – keby syn nespravil maturitu, stratili by tvár pred rodinou, susedmi a priateľmi aj oni, a to je pre Číňanov nočná mora!

Nikde na svete vraj rodičia neinvestujú toľko času, námahy a peňazí do vzdelania svojich detí ako v Číne. V ríši stredu je totiž obrovský konkurenčný boj a honba za najlepšími známkami sa začína už v škôlke. Trojročné deti ešte poriadne netušia, čo ich čaká. Najmä ak sú z lepšej rodiny.

Malé, ráno ešte neprebraté deti sa už pri umývaní rúk v škôlke učiteľky pýtajú na anglické slovíčka. Bohaté pekinské rodiny investujú do vzdelania svojho jediného potomka pokojne aj dvetisíc eur mesačne.

V elitnej škôlke sa trojročné deti učia naspamäť učivo z prvej triedy, popri čínskych znakoch aj angličtinu a matematiku. Na detské hry nie je čas, bezstarostné detstvo považujú cieľavedomí čínski rodičia za mrhanie časom. Zakladateľ elitnej škôlky Zlatá kolíska si budúcu generáciu želá "rýchlu a efektívnu ako počítač".

Prirovnávať deti k počítačom znie šialene. A ukazuje sa, že za rastúce tempo, blahobyt a konkurencieschopnosť sa platí aj istá daň. Plachý čínsky chlapec Xing svojmu lekárovi priznal, že internet je jediné miesto, kde od neho nikto nič neočakáva. Bez svojho počítača sa vraj cíti stratený...

Katapult ku kariére
Tlak na vzdelanie je dobre známy aj na Západe. Niektorí Američania sa napríklad musia podrobiť prijímacím skúškam skôr, ako sa vôbec naučia čítať. Do najprestížnejších škôlok totiž nevezmú každého.

Cieľavedomí rodičia neskôr svoje deti posielajú do elitných "prep schools" – akýchsi prípraviek, ktoré majú potomkom zaručiť prijatie na prestížne univerzity. Tieto súkromné vzdelávacie inštitúcie môžu byť internátne alebo denné, pričom tie najprestížnejšie sú známe ultrasúťaživými podmienkami, vysokým školným a kvalitným vybavením. Cieľom je predsa dať študentom vzdelanie, ktoré ich katapultuje na tie najlepšie univerzity. A tie svojim absolventom otvorenie dvere k veľkej kariére.

Sú však elitné prípravky naozaj katapultom k lepšiemu vzdelaniu? Zdá sa, že áno: napríklad Trinity School na Upper West Side na newyorskom Manhattane za posledných päť rokov poslala 41 percent svojich študentov na niektorú z desiatich najlepších univerzít – Brown, Columbia, Cornell, Dartmouth College, Harvard, Massachusets Institute of Technology, Princenton, Stanford, University of Pennsylvania či Yale.

"Prípravky sú organizované tak, aby zabezpečili umiestnenie na elitnú školu - to je podstata," hovorí Mitchell L. Stevens, profesor zodpovedný za vzdelávanie na Stanfordskej univerzite a autor knihy Vytváranie triedy: prijímacie skúšky a vzdelávanie elít. Dobré meno strednej školy je podľa Stevensa na prijímačkách na vysoké školy akýmsi ubezpečením o spoľahlivosti uchádzačov. Triedy s malým počtom študentov, pozornosť učiteľov a v prípade internátnych škôl 24-hodinový prístup do učební a iných zariadení iste pomáhajú študentom v ich ceste na najlepšie vysoké školy. Stevens však zdôrazňuje, že nejde len o akademický prístup. "Je oveľa nižšia pravdepodobnosť, že študent z internátnej školy sa zvrhne na darebáka," hovorí.

Tvrdý individualizmus
Je to len zdanie, alebo vo svete naozaj pribúda ambicióznych rodičov, ktorí svojich potomkov nútia chodiť na jazykové či športové krúžky alebo zdravo sa stravovať? A súvisí to nejako s čoraz rýchlejším, konzumným spôsobom života?

Psychológ Karol Kleinmann odpovedá: "Nemyslím si, že rastie absolútny počet detí, ktoré z prinútenia chodia na rôzne krúžky. Viac sa však medializujú rôzne absurdity v tejto sfére. Významnú úlohu zohrávajú aj rodičia, ktorí si zvyčajne cez deti plnia vlastné sny, ktoré nestihli zrealizovať. Už dávno neplatí, že sa stačí len zúčastniť. Dnes vládne tvrdý individualizmus a je potrebné byť v niečom prvý, najlepší alebo vynikajúci."

Po príklady nemusíme chodiť až do USA, podľa Kleinmanna je aj na Slovensku veľa takzvaných súťaživých matiek. "Chcú pre svoje dieťa iba to najlepšie, teda najluxusnejšie a najdrahšie. Za rôzne oblečenie a módne doplnky vydajú veľké množstvo peňazí, až to začne narúšať rodinný rozpočet. Keďže svoje dieťa považujú za výnimočné, snažia sa, aby aj jeho škôlka a školy boli výnimočné. Problematické je, keď takíto rodičia začnú vyznávať elitársku filozofiu v deformovanej podobe a vsugerujú dieťaťu myšlienky o jeho zvláštnom poslaní a výnimočnosti," hovorí psychológ.

Podľa neho má aj nadané dieťa nárok na detstvo. Ak mu ho rodičia "ukradnú" a preťažujú ho rôznymi aktivitami, môže ho to výrazne stresovať a spustiť rôzne ochorenia. Keď sa dieťa prestane usmievať, utiahne sa do seba, prestane sa stretávať s kamarátmi, malo by to byť pre rodičov varovaním. Nie je lepšie dopriať potomkom šťastné detstvo, ako mať smutné deti, čo ovládajú štyri cudzie jazyky a skvele hrajú tenis?

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK