Ani domov nie je pre deti vždy bezpečný

V USA, kde na následky úrazov ročne zomrie jedenásťtisíc detí, zistili, že každý dolár vložený do prevencie prináša zisk tri doláre. Ušetrí sa tak totiž na liečbe následkov zranení.

Popri bežných odreninách a ľahkých zlomeninách sa deťom nevyhýbajú ani vážne úrazy. Liečba ťažko zraneného pacienta stojí približne 30-tisíc eur, liečba stredne ťažkej popáleniny raz toľko.

Úraz pritom nie je náhoda, každý má svoju príčinu, ktorej by sa pri väčšej pozornosti dalo predísť.

Napríklad vo Švédsku sa od roku 1954 podarilo znížiť počet úmrtí detí do 15 rokov až o 90 percent. "Aby sme dosiahli rovnaké výsledky ako vo Švédsku, presadili sme na základných školách výučbu nového voliteľného predmetu Mladý záchranár," hovorí Samuel Hruškovic, národný koordinátor prevencie úrazov u detí a dorastu. "Chceme, aby sa z neho stal povinný predmet pre všetky deti. Niektoré školy však tvrdia, že deti sú už teraz preťažené," dodáva Hruškovic.

Kedy pomôže prilba
Detskí chirurgovia sa v lete stretávajú najmä so zlomeninami, úrazmi hlavy, ale aj popáleninami. Najčastejšie úrazy sa pritom stávajú pri bežných hrách na ihriskách či iných miestach, kde sa deti hrajú. Pribúda aj úrazov detských cyklistov. Americkí vedci skúmali, či sa nosením prilby dá predísť úrazom hlavy. Zistili, že prilba by zachránila život 184 z 247 detí, ktoré na následky úrazu zomreli.

Bicyklujúce sa dieťa bez prilby na hlave je už aj na Slovensku skôr výnimkou, rovnako je to aj pri korčuľovaní. "Prilba však chráni len v prípade, ak je riadne zapnutá, má správnu veľkosť a nasadená sa pri zatrasení hlavou nezosunie a medzi remienky a bradu sa zmestia maximálne dva prsty," upozorňuje Samuel Hruškovic.
Ďalšou hrozbou pre deti sú kúpaliská. Na Slovensku sa ročne utopí približne 20 detí. "Dieťa sa v zlomku sekundy môže začať topiť, a to aj v domácom bazéne. Napríklad vo Švédsku majú od roku 1973 zákonom dané povinné oplotenie domácich bazénov," hovorí Hruškovic.

Deti predvídajú nebezpečenstvo až od 8 rokov
Pritom na následky úrazov by deti vôbec nemuseli zomierať. Väčšine sa dá predchádzať prevenciou, ktorá  by sa mala začať doma. "Až 36 percent zo všetkých úrazov detí sa stane v domácnosti. Najčastejšie sú na vine nedostatočne informovaní rodičia, ktorí nepoznajú riziká. Podľa prieskumov je až 91 percent rodičov presvedčených, že ich domov je bezpečný," hovorí Hruškovic.

Nebezpečnou nástrahou pre deti sú aj obyčajná varná kanvica, žehlička, lieky či čistiace prostriedky. Aj doma treba dieťa sledovať, dohliadnuť na jeho bezpečnosť najmä v kúpeľni a kuchyni. Kým do veku 6 rokov prevažujú úrazy v domácnosti, neskôr sú deti ohrozené najmä dopravou a úrazmi pri športe. Podľa Hruškovica deti začínajú predvídať nebezpečenstvo až okolo 8. roku života. Reagovať ako dospelí začínajú až po 12. roku života.

Súčasťou domácnosti s malými deťmi by mali byť aj poistky na oknách a balkónových dverách. Nábytok nie je vhodné umiestňovať v blízkosti okien. Schodiská by mali mať protišmykové pásky.

"Pomerne častým úrazom sú popáleniny a obarenia. Pri malých deťoch by rodičia nemali používať na stoloch obrusy, pretože pokiaľ je na stole nejaký horúci pokrm, dieťa si ho môže na seba stiahnuť," upozorňuje Hruškovic. Riziko predstavujú aj sporáky s hrncami, elektrospotrebiče či elektrické káble a zásuvky.

A čo robiť, ak sa už úraz stane? Keď má dieťa úraz hlavy, treba zistiť, či je pri vedomí alebo v bezvedomí. Úlohu môžu zohrať už sekundy. Treba zabezpečiť dýchacie cesty, zistiť, či má dieťa pulz. Záchranárov treba volať vždy pri strate vedomia, keď dieťa prestane dýchať, bolí ho hlava, je dezorientované, zvracia a má rozmazané videnie. Pri poranení končatiny je dôležité zafixovať ju a ísť k lekárovi.

Text: Dorota Hudecová pre Magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu