Romantika v tridsiatke už nie je, čo bývala

Poznáte ľudí, čo ešte dnes píšu listy na papieri? V akom sú veku?

Aby som povedala pravdu, nepoznám. Ja som písala list naposledy v dvadsiatke, keď som mala frajera na vojne, to sme si napísali jeden list za týždeň... Ale asi iba preto, že na vojne nemal e-mail. Ako dieťa som si však rada písala listy s kamoškami, aj s takými, čo bývali neďaleko. A na strednej som si písala so spolužiačkami cez prázdniny, lebo nevidieť sa dva mesiace, to sa jednoducho nedalo prežiť.

Alebo je výhodnejšie rozprávať sa cez Facebook, e-maily, sms, čety a zoznamky, skype a podobné vymoženosti?
Pre mňa je to rozhodne jednoduchšie, už nemám toľko času ako na strednej škole, mám pomerne slušný strojopis, kým by som napísala jeden klasický list, tak pošlem desať rovnako dlhých e-mailov alebo uvarím obed.

Ale nezaslúžia si ľúbostné listy papier a cestu na poštu? Dá sa písať ľúbostný list cez Facebook či mobil?
Rozhodne áno. Ale pri dvoch deťoch naozaj nemám čas písať niečo na papier, a keď je môj muž občas preč a mám potrebu mu oznámiť, ako mi chýba, tak mu zavolám alebo pošlem sms.

Odložili ste si ľúbostné listy?
Listy spomínanému frajerovi na vojne som mala odložené, ale odkedy sme sa rozišli, nečítala som ich. Skúsila som to len raz a bol to naozaj divný pocit, tak som ich zase odložila... Keď mi pred mesiacom mama povedala, aby som si vypratala staré papiere, čo som u nej nechala, všetky listy som vyhodila. Nemám potrebu čítať ľúbostné listy od niekoho, koho som niekoľko rokov nevidela, keďže som šťastne vydatá za niekoho iného. Myslím, že listy majú v sebe určitú romantiku, ktorú e-mail nikdy úplne nedosiahne. Do listu sa dá vložiť niečo osobné alebo ho možno navoňať alebo naň otlačiť rúžom pusu. Pre študentské lásky sú rozhodne nenahraditeľné.

Sú dnešní tridsiatnici ešte schopní napísať ľúbostný list alebo to zostalo už len ako zábavka romantických básnikov?
Schopní by boli, len ten čas chýba. Hlavne ak má človek deti, ktoré mu ho celý zaberú. Ak máte obidvaja prístup na e-mail alebo vo vrecku mobil, je to jednoduchšie. Romantika v našom veku už tiež nie je, čo bývala.

Viete si predstaviť, že by ľudia boli stále odkázaní na klasickú poštu a na list čakali aj niekoľko dní? Vážili by si potom listy viac?
Viem si to predstaviť, čakanie na list má v sebe tiež dosť romantiky... Keby sme nemali inú možnosť komunikácie, tak by sme to neriešili a čakali by sme na listy a písali si ich, keď sa dlhšie nevidíme. Ale na druhej strane komunikácia cez internet dokáže byť intenzívnejšia a možno aj lepšia pre udržanie vzťahu. Napríklad môj spomínaný bývalý písal úžasné listy a ja som celý ten rok, čo bol na vojne, bola presvedčená, že som zamilovaná. Keď sa vrátil, zistila som, že písať síce vie pekne, ale na rozprávanie veľmi nie je a ja som asi bola viac zamilovaná do romantickej predstavy, ktorú som si o ňom na základe jeho listov vytvorila. Pritom ten človek bol vlastne úplne iný, ako som si ho pamätala a nemali sme si veľa čo povedať. Tri mesiace po jeho návrate z vojny sme sa rozišli.

Akým spôsobom sa dnes najčastejšie bavíte s kamarátmi, keď práve nie ste spolu - telefonujete si, esemeskujete, četujete, skypujete alebo si píšete cez Facebook?
Ako s kým. Manželovi je najlepšie zavolať, lebo je stále niekde rozlietaný, s ostatnými väčšinou komunikujem na Facebooku, lebo tam môžem vložiť fotky, poslať správu a podobne a väčšinu mojich známych tam nájdem každý deň. Ale sú aj takí, ktorí sú presvedčení, že Facebook je skaza sveta a keby sa tam prihlásili, stratili by svoju úroveň. Alebo ich to nebaví, nemajú na to čas a s tými si občas pošlem e-mail. Celkovo uprednostňujem e-mailovanie pred telefonovaním, ani neviem prečo vlastne. Asi mám pocit, že si môžem lepšie rozmyslieť, čo napíšem alebo doplniť niečo, čo zabudnem povedať a môžem napísať hocikoľko bez toho, aby som za to musela viac platiť.

Text: kse pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK