Aloe vera – rastlina stovky zázrakov

Všetky tieto superlatívy patria aloe vera, ktorá vraj dokáže všetko. Najnovšie analytické metódy dokázali v aloe vera 160 rozličných účinných látok. Sotva je niektorá iná liečivá rastlina vybavená takou rozmanitosťou aktívnych substancií.

Už v čase egyptských panovníčok Nefertiti a Kleopatry bolo známe, že aloa lieči, dnes vďaka moderným vedecko-výskumným metódam vieme aj to, ako a prečo lieči. Šťava z aloe vera obsahuje početné enzýmy, minerálne látky, esenciálne mastné kyseliny a aminokyseliny. Tzv. acetylované polysacharidy, ktoré tvoria hlavnú zložku aloy, patria medzi substancie vypĺňajúce priestor medzi ľudskými bunkami. Sú v istom zmysle "maltou", ktorá udržuje človeka na bunkovej úrovni pohromade. Do skupiny polysacharidov patrí aj tzv. polyuronid alebo acemannan, ktorý sa v tejto forme vyskytuje výlučne v aloe. Je to dôležitý stimulátor imunity podporujúci v našom tele aktivitu fagocytov (tzv. makrofágov), monocytov, protilátok a T-smrtiacich buniek, ktoré dokážu účinne zneškodňovať baktérie, vírusy a parazity. Popri svojom stimulujúcom účinku na imunitný systém je polyuronid dôležitým stavebným materiálom pre kožu, cievy, šľachy, kĺby, chrupavky, väzivá a kosti.

Aloa patrí k najstarším liečivým rastlinám, v Stredomorí ju používali už v 5. tisícročí pred Kristom. Prvú písomnú správu poskytuje hlinená tabuľka objavená v Nippure v dnešnom Iraku, pochádza z obdobia okolo roku 2 200 pred Kristom, na ktorej je aloa vypísaná vedno s inými mimoriadne liečivými rastlinami.
Egypťania pripisovali tejto rastine aj mystické sily. Kládli ju do hrobky zomrelých z lepších kruhov ako symbol obnovenia života a zásobu potravín na cestu do podsvetia. Okrem toho sa používala aj ako balzamovací prostriedok a kadidlo. V Egypte podľa starého zvyku aj dnes sadia aloy okolo cintorínov. Aloa má pevné miesto aj v kulte uctievania zomrelých u rôznych afrických národov.

Rusko ako bývalý sovietsky socialistický štát dlhý čas viedlo vo výskume aloy, pretože marxistická ideológia dávala prednosť ľudovému liečiteľstvu pred buržoáznou klasickou medicínou. Vedci z celého sveta medzičasom uverejnili viac ako tisíc štúdií, v ktorých boli podrobne opísané možnosti jej využitia. Referovalo sa v nich o úspechoch pri ošetrovaní najrôznejších ochorení – vredy, bakteriálne infekcie, akné, vypadávanie vlasov, atritída či ateroskleróza, oslabenie imunity, starecká cukrovka. Vďaka moderným metódam spracovania sa môže dnes aloa stabilizovať bez značných strát životne dôležitých látok. Takže jevo veľkom meradle možná výroba potravinových doplnkov a kozmetických surovín.

Na trhu sú v zásade k dispozícii tri formy hotových preparátov na doplnenie potravy:
šťavy na pitie z čistého gélu, nápojové prípravky s označením nápoj, drink či nektár, pričom niektoré obsahujú len 10 % podiel aloe vera a napokon kapsuly s koncentrovaným sušeným práškom z aloe vera. Kapsuly sú praktickou alternatívou čerstvých listov a štiav z aloe. Sú vhodné pre všetkých, ktorí nemajú radi horko-trpkú chuť šťavy, prípadne čerstvého listu a nemajú inú možnosť, ako obohatiť výťažkami  z aloe vera svoju výživu. Užívajú sa pohodlne na cestách i na pracovisku. V Indii odborníci uskutočnili štúdiu na 5-tisíc pacientoch so srdcovým infarktom, ktorá ukázala, že tento dietetický doplnok znižuje podiel škodlivého LDL-cholesterolu v krvi, stabilizuje krvný tlak a zvyšuje potrebný HDL-cholesterol.
V jednej indiánskej legende sa vyskytuje aj téma studne mladosti. Ide o prameň, ktorý vyteká uprostred rastlín aloy. Kto sa v ňom okúpal, omladol. Myšlienka tejto legendy je veru aktuálna stále, aj v 21. storočí.

Aloy nie sú kaktusy
Hoci aloy vyzerajú skôr ako kaktusy, patria ku sukulentom (rastlinám schopným zadržiavať vodu) z čeľade ľaliovitých. Darí sa im všade tam, kde je horúce, suché leto a mierna zima. Neznášajú chlad. Už pri teplote 5 stupňov Celzia môže dôjsť ku poškodeniu rastliny. Z doteraz známych 324 druhov aloy je len málo vhodných na medicínske a kozmetické účely. Autorom názvov mnohých druhov bol anglický botanik a cestovateľ M. Miller. Prívlastok "vera" dal jednej z nich preto, lebo je v porovnaní s ostatnými najbohatšia na šťavu.
Aloe vera, čiže "pravá aloa" sa dnes pestuje na veľkých plantážach najmä v USA, Austrálii, Brazílii a v Mexiku, ale aj v Španielsku. V severnejších zemepisných šírkach USA sa rastlina pestuje v špeciálnych skleníkoch. Jeden hektár rastlín poskytuje 13-tisíc až 34-tisíc kg gélu z aloy.

Text: Bianka Stuppacherová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK