Smotana na spálenú kožu zaberie, vy(o)paľovať vyrážky je dvojsečné
Hoci v dnešných časoch si slnka a teplého počasia užívame stále viac, pre Stredoeurópana je opaľovanie stále veľmi obľúbenou činnosťou.
Bronzová pokožka je pre dámy i pánov lákadlom. Dopriať si ju zo slnečných lúčov môžeme len pár mesiacov v roku. Možno aj preto zabúdame na patričnú ochranu. Lekár Juraj Hegyi tvrdí, že sme čoraz nezodpovednejší a nabáda k pravidelnej ochrane pokožky.
Zovšadiaľ sa ozývajú upozornenia o tom, ako slnko škodí ľudskej koži. Je dnes, v roku 2011, slnko škodlivejšie ako napríklad pred tridsiatimi rokmi?
Určite. Slnko už skutočne nie je takým slnkom, aké sme zažívali v detstve. Je agresívnejšie, ozónu je menej. Veľký problém však spočíva v ľuďoch - správame sa nezodpovedne.
Ako by ste zhrnuli pravidlá potrebnej ochrany pred slnkom?
Prvé jednoduché pravidlo spočíva v tom, že treba strážiť čas, ktorý na slnku trávime. Pre strednú Európu platí, že v čase zhruba od jedenástej do tretej je slnko najintenzívnejšie. Vtedy by sme sa mu mali vyhýbať, či už na kúpalisku, pri jazere alebo pri športových aktivitách. Samozrejme, ak to inak nejde, mali by sme sa držať aspoň v tieni.
Ďalej by sme nemali podceňovať ochranu oblečením. Klobúk, čiapka, tričko - veď napríklad nahusto pletené bavlnené tričko je dostatočná ochrana na to, aby sme sa nespálili. Samozrejme, opálime sa. Dokonca aj pod tým tričkom, ale nespálime sa.
A tretie pravidlo znie - treba používať ochranné krémy. Vo všeobecnosti sa zaužíval mýtus, že ak človek používa krém s vysokým ochranným faktorom, neopáli sa. Je to hlúposť. Ak máme ochranný faktor 50 a natrieme ho na seba, nenatierame celú päťdesiatku. Človek ju rozotiera. Efektívne sa na kožu dostane faktor 25. Netreba sa báť vysokých ochranných čísel. Aj s nimi sa človek opáli, ale nespáli sa. Zníži tak riziko, že by mal v neskoršom veku zničenú pokožku.
Argumenty o poškodenej koži, vráskach, fľakoch či dokonca nádoroch nechávajú ľudí chladnými. Prečo myslíte, že to tak je?
Problém možno spočíva v tom, že následky spálenej pokožky nevidíme hneď. Ale o desať, dvadsať rokov si veľmi rýchlo začneme všímať, že máme väčšie vrásky, koža je suchá, nepekná, má rôzne kazivosti. A začínajú sa vyskytovať aj nádory. Smutné konštatovanie je, že dnes sa nádory vyskytujú už aj u mladších ľudí. Tridsiatnikov. Napríklad dievčatá, ktoré ako násťročné navštevovali solárium. Patria do rizikovej skupiny.
Ak sa teda človek má chrániť, dá sa nejako rozlíšiť, aký ochranný faktor treba použiť v letnom slovenskom podnebí a aký napríklad na dovolenke v exotickej destinácii?
Nedá sa to jednoznačne určiť, pretože máme rozdielnu pokožku. Ale každý by mal vedieť, po akej dlhej dobe sa spáli. Vo všeobecnosti by som povedal, že na Slovensku poväčšinou postačí ochranný faktor 30 až 40. Akonáhle ideme do južných krajín, teda Stredomorie, či napríklad ešte nižšie na africké pobrežie, určite treba aspoň prvých pár dní dovolenky používať krém s ochranným faktorom 50+. Prvý prechod našej kože na ostré silné slnko by nemal skončiť spáleninami. Neskôr môžeme znížiť na 40, ale vždy to záleží od vlastného pocitu. Pokiaľ cítime, že slnko je veľmi silné, mali by sme zostať pri vysokom faktore počas celej dovolenky.
Ak k spáleniu predsa len dôjde, ako pokožku zachraňovať? Ste zástancom lekárskych metód alebo napríklad aj domácich receptov typu natrieť na telo kyslú smotanu?
Ak je to ľahké popálenie, smotana má svoje opodstatnenie. Tvoria ju bielkoviny, do kože ňou dodávate proteíny. Sám som ju už použil. Ide o jednoduché a rýchle riešenie. V prípade, že popálenie je intenzívnejšie, viac bolí alebo je rozsiahlejšie, treba vyhľadať lekársku pomoc.
Slnečné lúče niektorí ľudia, najmä mladšie ročníky, využívajú aj k liečbe problematickej, aknóznej pokožky. Opaľovacie krémy odmietajú, pretože ich textúra im spôsobuje len ďalšie problémy s akné. Existuje riešenie pre nich?
Ak je aknózna pleť natretá mastnejším preparátom, póry sa rýchlo upchávajú a dotyčnému spôsobujú ďalšie problémy. Ale nemyslím si, že vystavovať sa slnku a doslova si vypaľovať vyrážky bez ochrany, je to najmúdrejšie. Je to dvojsečná zbraň. Ak sa človek spáli, vyrába si v koži iné problémy. Vhodnejšie teda je vyhľadať dermatológa a na aknóznu pleť diagnostikovať lokálne preparáty, ktoré pokožke pomôžu. Na opaľovanie potom vybrať prostriedok, ktorý pleť nezaťaží, ale zároveň ju ochráni.
Text: Zdeno Gáfrik pre oŽene.sk
Ilustračné foto: VICHY