Namiesto lásky kamarátstvo. Ako dlho?
Keď ho stretla, myslela si, že je to na celý život. Zoznámenie bolo osudové a všetko nasvedčovalo tomu, že vzťah sa perspektívne rozvinie...
Omyl bol pravdou. Po dvoch týždňoch Nataša vytriezvela. Necítila totiž to, čo by cítiť mala a aj jej priateľ Matej to potvrdil. Boli pekní, rovnako vysokí, starí aj vzdelaní, mali radi taký istý druh humoru a obaja boli fanúšikovia basketbalu. Evidentne to nestačilo.
Matej mal problémy s erekciou. Keď sa trikrát po sebe stalo, že v najtuhšom sa to "nedalo", odula sa. Nebavili sa týždeň, potom ich to k sebe znovu ťahalo. Keď sa nad tým neskôr zamyslela, najpádnejší dôvod bol ten, že v hlavnom meste nemala veľa kamarátov. Vlastne okrem kolegov nepoznala nikoho a víkendy bez neho si radšej nechcela ani predstaviť. Mali by strašne veľa hodín. Noci bez neho by ešte zniesla, ale dni by boli plné výčitiek, depresií a preukrutnej osamelosti.
Minimálne dvadsaťkrát sa spolu rozišli. Jej rozhodnutia ovplyvňovali známi a kolegovia. Na jednej strane jej radili, že sex nie je všetko, alebo láska prichádza časom, iní ju podporovali v tom, aby dala za pračudesným vzťahom bez lásky hrubú čiaru. Hádzalo ju to od jedného mantinelu k druhému. Stále boli "spolu", ale s veľkým otáznikom.
Ťahali to takto spolu rok a pol. Často jeden u druhého prespávali, stále však len vedľa seba ležali. Rozoberať nahlas a na rovinu ich problém, bolo pre oboch nemysliteľné, zametali to pod rohožku. Až keď si Nataša zlomila nohu a niekoľko týždňov bola odkázaná na štyri steny a svoje myšlienky, všetko prehodnotila. Zrazu bol čas na riešenie, na zastavenie, no uvedomila si, že sa to mohlo zaobísť aj bez toho...
Text: -dz- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
