Najväčšia česká komička sa nebojí grimás

Narodila sa 19. mája 1941 v Žirovnici pri Pelhřimove. Vyrastala pri rybníku Hutní, na ktorom v zime korčuľovala - to boli asi prvé prejavy jej umeleckého nadania.

Obaja rodičia boli učitelia a na pedagogickú kariéru najprv pomýšľala aj ona. Otec však viedol miestnych ochotníkov, a tak spoznala divadlo. Rozhodla sa zmeniť školu a vybrala sa na herecké skúšky do Prahy. Hoci jej spočiatku vyčítali nedostatok temperamentu, napokon porotu presvedčila, keď k odriekanému textu hrýzla jablko. A to jej zostalo. Janžurová vie situáciu vždy ozvláštniť nejakou veľmi prirodzenou vecou. V tom je vlastne základ jej herectva.

Hviezda aj napriek nemotornosti
Hoci má Iva Janžurová už sedemdesiat rokov, na jej civilnej tvári sa stále akoby odzrkadľuje šťastné detstvo a život bez búrlivých zvratov. Aj ona sa  síce s prvým manželom rozviedla, ale druhý zväzok s divadelníkom Stanislavom Remundom je šťastný. Majú dve dcéry, Theodoru a Sabinu, všetci dobre vychádzajú a mamu doma volajú Ivuška. Pred dvoma rokmi Stanislava Remundu síce postihla mozgová príhoda, ktorá výrazne ovplyvnila ich život - Janžurová vtedy aj preorganizovala izby v rodinnom dome, aby mal partner väčší pokoj -  ale dnes už je na tom oveľa lepšie. Ľudia z ich okolia hovoria, že obaja sa stále veľmi milujú a sú k sebe nežní.

Sama Janžurová trpí astmou, mala niekoľko úrazov priamo na javisku (padla na ňu napríklad kulisa), ale o všetkých príkoriach rozpráva s úsmevom a pokorou, vyzerá ako silná žena. Je rodinne založená, často ju vídať s vnúčatami - napríklad aj na filmovom festivale v Karlových Varoch. Pre umelcov je skôr typická dravosť, pre herečky možno snaha nestarnúť, ale Janžurová sa za ničím nepechorí, a predsa žiari. Je na vrchole, ale nie je nedotknuteľná: vzbudzuje dojem, že by sa s každým pozhovárala. V skutočnosti to nie je možné, ale cez filmy to ide. Pri príležitosti jubilea ich bolo na obrazovke viac, 26. mája to bude napríklad film Štyri vraždy stačia, miláčik.

Iva Janžurová hrala množstvo postáv - od rozprávkových bytostí, cez zvodkyne, smoliarky až po klasické matky. Vždy vložila do roly niečo nové, ale má svoje konštanty, pre ktoré ju diváci najviac obdivujú. Je to napríklad Janžurovej nervózne preskakujúci hlas a klokotavý smiech, ktorý hystericky žblnkoce, keď sa jej postava dostane do problémov. Typická je aj jej zvláštna mimika, ktorá vyjadruje rozpaky a potláča pôvaby. Janžurová od začiatku stavala skôr na deformácii ako na vylepšovaní, nijako sa neskrášľovala, nebála sa skriviť tvár, zaškľabiť sa, urobiť grimasu, vysokou postavou byť skôr nespratná, nemotorná, ako nejaká svižná lasička. Viac sa mračila, ako oslnivo smiala, viac v príbehoch chybila, ako víťazila, a predsa - stala sa hviezdou prvej veľkosti, jej tvár ľudia milujú a z jej tvorby čerpajú energiu. 

Keby hlúposť nadnášala...
Iva Janžurová je nezabudnuteľná viacerými postavami, ale nikdy asi nezovšednie film Svatba jako řemen, kde exceluje ako zneužitá naivka. Práve tam vidno, ako dokázala byť krásna aj v "zhadzovačných" hereckých polohách. Vyvolávala smiech aj účasť.

Alebo jej povestná sestrička Huňková zo seriálu Nemocnica na kraji mesta, kde jej Miloš Kopecký ako doktor Štrosmajer povie známu hlášku: "Keby hlúposť nadnášala, tak sa tu budete vznášať ako holubička." Populárna je tiež scénka z filmu Svetáci, ktorá sa pri príležitosti Janžurovej aj Bohdalovej jubilea (druhá herečka oslávila osemdesiatku) viackrát odvysielala. Bohdalová hovorí Janžurovej - v úlohách zábavychtivých slečien - pri kaviarenskom stolíku: "Tak si sadni!" A ona: "Už sedím." "Ty sedíš?!" Iva Janžurová má totiž 170 cm a s touto mierou je vraj doslova najväčšou českou komičkou.

Pripomeňme si na záver ešte niektoré z Janžurovej filmov - Marečku, podejte mi pero, Petrolejové lampy, Hodíme se k sobě, miláčku, Bouřlivé víno, Což takhle dát si špenát. Drahé tety a já, Kočár do Vídně... Iva Janžurová sa objavuje na televíznej obrazovke aj v seriáli Arabela a hrala aj v novom cykle Cukrárna. Jej manžel Stanislav Remunda sa vyjadril, že Ivuška síce nepohŕda prácou v seriáloch, ale určite by uvítala scénar, v ktorom by bola postava písaná špeciálne pre ňu, pre jej zrelý talent. To by zahrala aj zadarmo, hovorí Remunda. Možno jej niekto napíše taký scenár k narodeninám.

Text: Helena Dvořáková, pre Magazín Pravdy
Foto: archív