Nemocnice. Aký bol prístup lekárov k vám?
Takmer každý z nás sa už aspoň raz dostal do nemocnice. Či už to bolo len rutinné vyšetrenie alebo ste si tam poležali dlhšie, spomienky na chvíle strávené v nemocnici v pamäti určite zostali. Aké sú?
Lekári a zdravotné sestry sa i na Slovensku sťažujú na nízke platy a nevyhovujúce pracovné podmienky. Pacienti na nepríjemný prístup lekárov či neochotu a zlý prístup sestier na oddeleniach nemocníc. Je to naozaj všetko o peniazoch alebo je ľudský prístup zdravotníckeho personálu u nás nedosiahnuteľnou métou?
Spýtali sme sa vás, ako ste boli spokojní v nemocnici práve vy:
Hana Jandová (31)
Momentálne som v 15 týždni tehotenstva a približne od 12 týždňa sa u mňa vyskytli zdravotné problémy. Začala som veľmi silno krvácať. Samozrejme, zľakla som sa a utekala na pohotovosť do nemocnice. Napadlo mi to najhoršie, že sa s bábätkom niečo deje. Šok však nastal už na centrálnom príjme. Napriek môjmu stavu som si musela vystáť radu medzi pacientmi najrozličnejších ochorení, aby som získala prístup na gynekologické oddelenie. Takže na vypísanie mojich údajov a zatelefonovaniu doktorovi som čakala na centrálnom príjme asi hodinu. Prišla som na gynekológiu a opäť čakala. Tentoraz na pána doktora. Keď prišiel, správal sa naozaj dosť arogantne a mala som z neho pocit, že každá moja otázka ho nesmierne obťažuje. Spýtala som sa ho či je dieťa v poriadku, na čo som dostala vskutku originálnu odpoveď. Vraj, keď pracujem. Povedala som mu, že som manažérka vo farmaceutickej spoločnosti. Na čo mi on odvetil, že si teda mám hľadieť svoju profesiu a nepýtať sa "kraviny". Ostala som v stáť a nezmohla sa na slovo. Našťastie, po vyšetrení mi odľahlo. Bábätko bolo v poriadku, ale ja som musela ostať na pozorovanie v nemocnici takmer dva týždne. Tam som sa stretla i s milými lekármi a sestričkami, ale i s tými menej príjemnými. Nuž, nie je to o peniazoch. Empatia a ľudský prístup naozaj s nedostatkom peňazí nesúvisí.
Ivana Lacková (35) a Emka (1)
Dcéra sa nám zo dňa na deň nepekne vyhádzala na celom telíčku. Keďže mala vtedy iba pol roka, naša pediatrička rozhodla, že to musí vidieť kožný lekár. Vybrali sme sa teda do Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch. Kožná lekára rozhodla, že Emka u nich musí zostať a keďže som ju dojčila, zostala som na dermatovenerologickej klinike ležať s ňou. Počas desiatich dní, ktoré sme tam s dcérkou boli, som sa stretla len so samými anjelmi v bielych plášťoch. Zdravotné sestry tiež boli veľmi milé a ochotné. Všetko tam super fungovalo, všetko na oddelení malo zabehnutý systém. Všetci, vrátane sanitárok, boli milí, ústretoví, ochotní. Lekárka nás pravidelne informovala o zdravotnom stave dcérky, vysvetlila všetko, čo jej budú robiť. Takýto prístup sa vidí v našich nemocniciach naozaj málokedy.
Text: -maj- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK