Anketa: Ženy, bojíte sa šoférovať?

"To je určite ženská za volantom", počujete verdikt od svojho drahého v minúte, keď auto pred ním náhle spomalí alebo sa snaží odbočiť a trvá mu to dlhšie ako to, čo muž považuje za štandard. Nuž, naozaj, ženy to majú ťažké, ak chcú aby ich chlap ohodnotil kladne za jazdu autom. Ak sú navyše blondínky, uznania sa dočkajú iba veľmi ťažko. Preto, nie je ničím nezvyčajným , že sa ženy boja jazdiť. Trúbenie, pískanie alebo zdvihnutý stredný prst na ruke im teda rozhodne na odvahe nepridajú.

Jarka (36)
Tiež som si myslela, že sa jazdiť nikdy nenaučím. Pre štyrmi rokmi som sa konečne odhodlala spraviť si vodičský preukaz. Dokonca som bola v tom čase tehotná. Samozrejme, prišlo dieťa a s ním spojená aj prestávka v jazdení. Akosi na to jednoducho nezostával čas. Po roku, keď už dcérka trochu podrástla a chcela som s ňou chodiť na rôzne výlety a nebyť viazaná na to, že nás manžel odvezie, rozhodla som sa zaplatiť si kondičné jazdy. Za inštruktorku som dostala staršiu ženu, ktorá bola naozaj veľmi trpezlivá a veľa sme sa aj nasmiali. Tým sa mi podarilo prekonať strach z jazdenia. Netvrdím, že teraz je moja jazda autom ideálna, ale zatiaľ ma to veľmi baví.

Iva (28)
Vodičák mám 6 rokov. Hneď ako som spravila skúšky, začala som jazdiť v sprievode otca alebo brata. Obaja sa mi snažili stále niečo radiť, občas i zvýšili hlas a táto situácia mi na pokoji vôbec nepridávala. A tak som sa na jazdenie úplne vykašľala. Situácia sa zmenila až keď som sa spoznala s mojim budúcim manželom. Trpezlivo mi vysvetlil čo treba robiť a potom mi nechal priestor na realizáciu. Najskôr sme skúšali jazdiť iba na malom parkovisku a až neskôr som sa odvážila vyraziť autom na cestu. Prvý krát som šla sama po neho, keď mi meškal vlak z práce a žiadny autobus nešiel k nám do dediny. Bola noc, ale ja som to vynikajúco zvládala. Netvrdím, že sa mi neklepali ruky, ale strach som prekonala. Odvtedy jazdím často a dnes už i na oveľa dlhšie trasy.

Petra (30)
Mám vodičský preukaz takmer desať rokov a viem, že do auta ako šofér nikdy nesadnem. Nedokážem totiž prekonať strach z jazdenia. Stále mám na mysli vetu, že auto je zbraň a ja som vďaka nemu jednou nohou v "kriminále". Nikdy totiž neviete, či do vás nevrazí arogantný šofér iného auta, nepodbehne chodec či nebodaj malé dieťa. Snažila som sa tento strach potlačiť kondičnými jazdami, ale nepodarilo sa mi to. Buď je moja fóbia až taká veľká alebo jednoducho nemám vzťah k šoférovaniu.

Text: -maj- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK