Vyrastú bez slov ona a on tolerantnejšie deti?

Amerických školákov má poučiť o príspevku neheterosexuálov k dejinám a zároveň zabrániť šikanovaniu odlišných žiakov. Vo Švédsku chcú s výchovou detí k tolerancii začať ešte skôr - už v škôlke. A to Svetová zdravotnícka organizácia homosexualitu vyradila z medzinárodnej klasifikácie chorôb až v roku 1991!

Správa o experimente švédskej škôlky Egalia z okresu Södermalm v Štokholme vyvolala kontroverzné reakcie. Ako už názov predškolského zariadenia naznačuje, škôlka chce vychovávať tolerantné deti oslobodené od predsudkov. Učitelia sa vyhýbajú používaniu osobných zámen ona a on, nepoužívajú mužský a ženský rod, deti oslovujú skôr "kamaráti".
Slová "on" a "ona" zmizli, namiesto švédskych výrazov "han" alebo "hon" používajú rodovo neutrálne slovo "hen", ktoré oficiálne v švédskom jazyku neexistuje, ale používajú ho feministky a gayovia. "Používame slovo hen, keď má do škôlky prísť niekto z nemocnice či polície. Nevieme, či to bude ona, alebo on, takže povieme, že hen príde o druhej. Deti si môžu predstaviť muža alebo ženu, rozširuje to ich pohľad."

"Vzniklo to ako myšlienka rovnosti," vysvetlila nezvyčajný experiment riaditeľka škôlky Lotta Rajalinová.

"Spoločnosť očakáva, že dievčatá budú dievčenské, milé a pekné, chlapci budú mužní, drsní a odvážni," hovorí 31-ročná učiteľka z tejto škôlky Jenny Johnssonová. "Egalia im dáva fantastickú príležitosť stať sa hocikým, kým len chcú byť."

Egalia nepopiera biologické odlišnosti medzi chlapcami a dievčatami, hračky v škôlke sú anatomicky korektné. Chcú však, aby deti pochopili, že biologické rozdiely neznamenajú odlišné záujmy a schopnosti. Riaditeľka tvrdí, že práve takto si predstavuje demokraciu a ľudskú rovnosť.

Keď si žirafiaci adoptujú krokodíla
Škôlku financovanú z peňazí daňových poplatníkov otvorili iba vlani pre deti od jedného do šiestich rokov. Aj v liberálnom Švédsku ju považujú za jeden z najradikálnejších príkladov v snahe dosiahnuť rodovú rovnosť. Škôlka myslela na každý detail - od farby stien až po výber kníh a hračiek. Odbúravanie rodových predsudkov je základné poslanie v národno-vzdelávacom programe pre predškolské zariadenia.

V Egalii chcú dosiahnuť rovnosť aj tým, že chlapci aj dievčatá sa spoločne hrajú s hračkárskou kuchynkou aj Legom, hračky sa nedelia na dievčenské a chlapčenské. Špeciálny dôraz kladú na vytvorenie prostredia tolerantného ku gayom, k lesbickým ženám, bisexuálom a transgender ľuďom. Preto na poličkách nie sú knihy s klasickými rozprávkami o Snehulienke či Popoluške, ale napríklad príbeh o dvoch žirafiakoch, ktorí nemôžu mať deti, a preto sa začnú starať o opustené krokokodílie vajce. Takmer všetky knižky v škôlke rozprávajú o homosexuálnych pároch, single rodičoch či adoptovaných deťoch. Päťdesiatdvaročná Lotta Rajalinová tvrdí, že so svojím tímom pomáha deťom objavovať nové prístupy k hre.

"Napríklad ak sa deti hrajú na domácnosť a úloha mamy je už obsadená a deti sa začnú hádať, navrhneme im, aby v domácnosti boli dve alebo tri mamy," hovorí Rajalinová.
Prestížna americká tlačová agentúra AP považuje metódy Egalie za kontroverzné a upozorňuje, že by sa dali označiť za vymývanie mozgov. Rajalinová priznala, že škôlke sa už vyhrážali rasisti za hru s bábikami s čiernou farbou pleti. Na druhej strane na prijatie do škôlky existuje čakacia listina a len jeden rodičovský pár sa rozhodol dieťa zo škôlky odhlásiť.

Štyridsaťštyriročný Švéd Jukka Korpi hovorí, že on s manželkou sa pre Egaliu rozhodli, "aby dali deťom všetky možnosti na základe toho, kým sú, a nie na základe ich pohlavia".
Švédsko podporuje práva žien dlhé desaťročia a bolo tiež priekopníkom medzi európskymi krajinami, keď umožnilo lesbickým a gay párom uzavrieť registrované partnerstvo a adoptovať deti.
Detský psychológ Jay Belsky z Kalifornskej univerzity nepozná žiadnu ďalšiu škôlku zameranú ako Egalia. Navyše spochybňuje, či práve toto je správny spôsob výchovy detí.

Baba nemusí byť nadávka
Publicistka a zakladateľka feministickej organizácie Aspekt Jana Cviková tvrdí, že škôl a škôlok zameraných na rodovo citlivú výchovu je vo svete veľa. "Napríklad viedenský magistrát niekoľko rokov podporoval projekt rodovo citlivej škôlky. Dokonca aj v bratislavskej Petržalke sa našla učiteľka, ktorá o takúto výchovu usiluje a spracovala na túto tému aj kvalifikačnú prácu. Skúsenosti hovoria, že deti v takýchto kolektívoch majú oveľa pestrejšie záujmy ako len dievčenské a chlapčenské, lepšie komunikujú navzájom aj s dospelými, správajú sa k sebe ústretovejšie, nedelia sa na skupiny ,baby’ a ,chalani’ a nevylučujú deti na základe rôznych predsudkov, nielen rodových."

Podľa Cvikovej si mnohé učiteľky a učitelia uvedomujú potrebu rodovej rovnosti a rodovo citlivej výchovy. Cviková v rámci ďalšieho vzdelávania učí pedagógov, ako preniesť takúto výchovu do praxe. "Tento spôsob výchovy funguje ako prevencia násilia a učí pokojnému riešeniu konfliktov. Referovali o tom učitelia, ktorí realizovali takúto výchovu vo viedenskej škôlke," tvrdí Jana Cviková.

"Skúsenosti z projektu ruzovyamodrysvet.sk, ktorý sa orientoval na rodovo citlivú pedagogiku, ukázali, aké dôležité je každodenné používanie rodovo citlivého jazyka, ktorý zviditeľňuje dievčatá a chlapcov, ženy a mužov, jazyka, ktorý sa nespráva asymetricky z rodového hľadiska, ale ani z iných hľadiska – nespráva sa sexisticky, rasisticky," dopĺňa Cviková.
Tým vraj v rodine, škôlke či škole predídeme tomu, že "baba" je rovnako nadávka ako označenie osoby ženského rodu, alebo že je chlapec, ktorý sa nespráva podľa predstáv o mužskosti, odsudzovaný ako "baba" či "teploš". Prosto ani "baba", ani "teploš" nemusí byť nadávka. Nadávku z toho robíme my sami. A my sami rozhodujeme o tom, aké vzťahy s inými ľuďmi si utvárame a ako táto spoločnosť funguje.

Psychoterapeutka Sylvia Ondrisová považuje samotný zámer vychovávať deti k tolerancii od škôlky za výborný. "Môžu tam vzniknúť dobré základy postojov, a to oveľa prirodzenejšie ako v neskoršom veku alebo v dospelosti. Nie je mi však celkom jasné, prečo v Egalii vylúčili všetky hetero prvky - teda aj heteromodely, klasické rozprávky či hry. Podobne sa dá učiť aj pomocou rodových slov, ale ich využívaním rovnocenne, bez predsudkov."

Ondrisová sa nebojí ani extrému, že by deti z tejto škôlky nevedeli odlíšiť chlapca od dievčaťa, skôr to pre nich nebude hrať veľkú rolu. Budú vedieť komunikovať rodovým aj tradičným hetero spôsobom, keďže všetky ostatné modely majú prevažne tradičné.

Umelý jazyk deti mätie
Naopak, psychologička Eva Krkošková si myslí, že v prípade švédskej škôlky Egalia ide o experiment s cieleným zameraním, ktorý  ignoruje realitu. "V tomto bode je jeho slabé miesto, pretože pre zdravý vývin dieťaťa je dôležité sprostredkovanie ucelených informácií o svete, ktorý ho obklopuje. Toto poznanie mu umožní primerane sa prispôsobiť požiadavkám života."
Nepozdáva sa jej ani nepoužívanie rodov.

"Špeciálne pre rečový vývin v predškolskom veku je nevhodné používať umelý jazyk bez rodov, lebo ak dieťa nedostane správne rečové vzory v určitom veku, nenaučí sa správne používať jazyk. Nejde teda len o informačný zmätok, ale aj o riziko narušenia vývinu dieťaťa. Nemyslím si, že používanie stredného rodu je prejavom tolerancie," hovorí psychologička Krkošková.

Podľa nej rodičia dieťa vychovávajú od narodenia svojím tolerantným správaním, čiže konkrétnymi vzormi. "Učíme ho prijímať odlišnosť či inakosť ako samozrejmú súčasť pestrej skutočnosti. Neskôr školské zariadenia vstupujú do výchovy k tolerancii špecifickými nástrojmi a metódami, rešpektujúc vývinovú zrelosť detí."

V slovenských podmienkach sa jej zdá, že efektívnejší by bol projekt zameraný na prekonávanie intolerancie dospelých.

Text: Katarína Sedláková a Zuzana Hlavačková pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK