Zemiak - pozostalosť Inkov

Európski dobyvatelia ich priviezli na náš kontinent v 16. storočí. Zemiaky sú na poprednom mieste v kuchynskom využití. Dá sa z nich vyčarovať takmer všetko, či už je to jedlo nasladko, naslano, ako hlavný chod, či len chuťovka. Podľa použitia sa delia na šalátové, konzumné a priemyselné (na škrob) , podľa doby zberu na skoré a neskoré. Zo všetkých potravín majú zemiaky hádam najväčší sýtiaci efekt. Nedali na ne dopustiť už naši predkovia, ktorým dodávali silu pri ťažkej práci na poli. Majú veľmi vyvážené zloženie živín, pôsobia proti stresu, majú hojivé účinky, sú dôležité pri tvorbe krvi a účinkujú aj proti šediveniu vlasov.

Keď odpadá lúpanie
V prípade letného konzumu používame skoré odrody, najchutnejšie sú hľuzy čerstvo vybrané a ihneď uvarené, ktoré musia mať ľahko odstrániteľnú šupu. Aj v zemiakoch "má prsty" všadeprítomná  EÚ. Podľa jej legislatívy možno považovať za skoré zemiaky len tie, ktoré vyberieme spod zeme do 30. júna.

Nie je zemiak ako zemiak
Pri zemiakoch je dôležitý ich "varný" typ. Podľa neho sa zemiaky delia na "šalátové" (typ A), ktoré zostávajú po uvarení pevné, "prílohové" (typ B), ktoré majú polomúčnu konzistenciu, a poslednú skupinu tvoria zemiaky vhodné na prípravu pyré (typ C), ktoré sú po uvarení kypré.

Kozmetická rola švábky
Zemiaky obsahujú uhľohydráty - predovšetkým škrob - a predstavujú tak dôležitý zdroj energie ľudského organizmu. Sú bohaté na vitamíny A, B1, B2, B6, C. V zemiakoch nájdete draslík, fosfor, železo, vápnik, sodík, chlór a jód. Obsahujú bielkoviny, sú dobrým zdrojom vlákniny a nemajú skoro žiadny tuk. Ženy majú zo švábky radosť. Skrýva sa v nej alatoin, látka, ktorá sa využíva v kozmetike.

Tip lenivého labužníka
Očistené zemiaky nakrájame na menšie 5 mm hrubé plátky, v pekáči rozpustíme masť, do nej naukladáme zemiaky a prudko ich pečieme v rúre. Pred koncom ich osolíme, posypeme strúhaným syrom a zapečieme.

Text: magazín Varecha
Foto: SHUTTERSTOCK