Anketa: Kedy ste šli s bábätkom prvý raz do obchodu?
Shoppingovanie sa stalo bežnou súčasťou nášho života. Či už ideme kupovať potraviny, oblečenie alebo drogériu vrháme sa na obchodné centrá a hypermarkety. Je však na takéto nákupy vhodné aj malé dieťa?
Ako ste si zabezpečili nákupy keď ste mali maličké dieťa?
Marcela Kušnierová (34)
Podľa mňa obchody a obchodné centrá nie sú vôbec vhodné pre bábätká a preto je vhodné obmedziť ich pobyt na minimálnu mieru. Samozrejme, počas šestonedelia som do obchodu nechodila vôbec. Základné potraviny nakúpil manžel. Potom som šla do obchodu len vtedy, ak mi mal kto postrážiť dieťa (manžel, svokra). Obchody nesú totiž pre bábätko veľké zdravotné riziká, je tam klimatizácia, množstvo ľudí, ktorí nemusia byť zdraví a dieťa nasáva veľa vnemov, ktoré nevie spracovať. S mojim synom sme šli prvýkrát do obchodu keď mal štyri mesiace.
Jarka Sláviková (25)
My sme šli s našim drobcom prvýkrát do obchodu hneď z pôrodnice. Nie žeby som po tom nejako veľmi túžila, ale manžel nevedel okrem základných potravín nakúpiť nič a ja som potrebovala vložky, plienky pre malého či napríklad šampón na vlasy. Takže som nechcela riskovať, že mi manžel nakúpi úplné hlúposti a preto sme šli na nákup všetci traja. Dnes má náš syn tri roky a ešte nebol chorý, ak teda nerátam bežnú nádchu.
Oľga Janečková (36)
Prvý raz sme navštívili obchodné centrum, keď mala dcérka 5 mesiacov. Nesúhlasím totiž s tým, aby sa maličké deti "vláčili" do obchodov plných bacilov, hluku a niekedy aj smradu z cigariet. A to ani nevravím o klíme, ktorá môže takýmto malým deťom spôsobiť zápal očí alebo uší. I teraz sa snažíme obmedziť jeho pobyt v obchode na minimum a radšej s ním ideme na prechádzku do parku. Nakúpime až vtedy, keď sme s manželom sami a syn je u starých rodičov.
Petra Holčíková (29)
Hneď ako sme začali chodiť so synom von, navštívili sme aj obchody či obchodné centrum. Mohol mať vtedy asi dva týždne. Neriešila som vôbec to, či je tam klíma alebo preplnené obchody. Jednoducho bolo treba nakúpiť potraviny, lebo inak by sme nemali čo jesť. Starých rodičov na stráženie dieťaťa sme mali na opačnom konci štátu a manžel robil vždy do večera, aby nás uživil. Tak nezostávalo iné, ako dieťa zobrať so sebou na nákup.
Text: maj- pre oŽene.sk
Foto: Dana Závadová
