Jeme ako zver. Bez spôsobov a bez pôžitku

Zdesení sú najmä Francúzi, ktorí tvrdia, že obedu či večeri by mala patriť aspoň hodina. Toľko času však jedlu nevenujú ani Slováci.

Vystresovaní a uponáhľaní obyvatelia miest jedia čoraz horšie: na obed si kupujú bagety, ktoré zhltnú za pár minút nad klávesnicou počítača, v "lepšom" prípade navštívia reštaurácie rýchleho občerstvenia. O stolovaní a pôžitku z jedla nemôže byť ani reči - mastné hranolky a nezdravé hamburgery, k tomu plastový príbor a podobne umelohmotne a nepríjemne hučiaca hudba kdesi v kútiku nákupného centra. Vyhraté nemajú ani tí, čo si na obed dajú menu vo firemnej kantíne: vyprážaný syr s hranolčekmi.

Stravovanie školopovinných detí nevyzerá o nič povzbudivejšie. Sladkosť zo školského automatu, oslava narodenín vo fastfoodovej reštaurácii... Výsledkom sú alarmujúce čísla o obezite, ktoré sa už nevyhýbajú ani strednej Európe. Základy stravovacích návykov sa pritom vytvárajú v detstve.

Rodinným večeriam bráni práca
Polovica britských rodín zje svoje jedlo na gauči pred televízorom. Podľa prieskumu Wimpy Restaurants majú britskí rodičia síce dobré úmysly, ale úplne nesprávne návyky. Briti si uvedomujú, že rodinné stolovanie pomáha rozvíjať správanie detí a ich spoločenské zručnosti. Viac ako polovica opýtaných rodičov chce tráviť viac času pri spoločnom stolovaní v jedálni či kuchyni, a to najmä mladí rodičia do 35 rokov.

Ako sa dalo očakávať, za najväčšiu prekážku rodinného stolovania Briti označili svoje pracovné záväzky, no tretina opýtaných uviedla, že spoločnému stolovaniu bránia krúžky detí. Jesť spoločne ako rodina túžia najmä Škóti a Londýnčania, pričom práve rodiny z Londýna jedávajú oveľa častejšie mimo domova ako ľudia z iných britských regiónov.

Vplyv otcov na stravovanie detí
Američania zasa zistili, že polovicu svojich výdavkov na jedlo minú v reštauráciách. Keďže jedlo pripravené mimo domova obsahuje často viac kalórií, nasýtených tukov a soli, čo pre deti predstavuje zdravotné riziko, skúmali vplyv práce rodičov na to, koľko času deti trávia v reštauráciách rýchleho občerstvenia.

Výskumníci z Texaskej univerzity prišli k prekvapujúcemu záveru, že na rodinné stolovanie a navštevovanie reštaurácií majú väčší vplyv otcovia ako matky. "Otcovia, ktorí si myslia, že večera je dôležitý rodinný rituál, nenavštevujú tak často reštaurácie rýchleho občerstvenia, takže ich deti vo fastfoodových reťazcoch trávia menej času. Naopak, ak otcovia v takých reštauráciách radi jedávajú, častejšie tam chodia aj ich deti," zhrnul sociológ Alex McIntosh.

Výskumníci sa rozhodli požiadať deti z vybraných rodín, aby si zaznamenali, čo jedli a či to jedli doma alebo mimo domova, pričom nevyžadovali meno reštaurácie. Deti však vždy uviedli aj názvy reštaurácií, takže výskumníci ľahko vedeli odlíšiť, či šlo o normálne reštaurácie alebo fast food.

"Akademici tradične vinia matky za všetky chyby ich detí, a jedlo nebýva výnimkou. Teraz sa však jasne ukázalo, že otcovia majú podstatný vplyv na to, čo jedia ich deti, preto treba osvetové kampane zamerať aj na nich," tvrdí výskumník McIntosh.

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: ISIFA