Návrat z dovolenky do práce? Chce to mentálnu hygienu

Podľa psychológov sa náhla zmena režimu môže negatívne odraziť na produktivite práce. Pred nástupom do práce preto radí nechať si čas na "mentálnu hygienu".

"Človek by sa mal starať o svoj život, aby pri návrate z dovolenky neprežíval bolesť. Je problém, keď svoj bežný život vníma ako príkorie," uviedol psychológ Jiří Šípek. Pripustil, že ľudia sa niekedy "rúcajú" z postdovolenkového stavu alebo po návrate z kúpeľov. Tvrdia, že by opäť potrebovali dovolenku a že sa im do ničoho nechce. Problém je však podľa neho často v tom, že človek "nemá svoj život vo vlastnej réžii" a čaká, že sa mu oň niekto postará.

Napriek tomu, že ľudia dnešné dovolenky dlho plánujú, vydariť sa nemusia. "Človek sa zúfalo teší celý rok a potom ho to nenaplní. Môže to prežívať ako veľké sklamanie," uviedol Šípek. Upozornil zároveň, že ľudia sú v súčasnej dobe príliš rozmaznaní. "Chcú od života čím ďalej, tým viac. Keď sa niečo nevydarí, cítia sa podvedení. Je to akási kríza hodnôt," povedal. Šok po návrate môže ale človek zažívať aj v prípade, že sa oddych podarí. "Sklamať ho zo môže o to viac, čím je obvyklá každodennosť upachtenejšia," dodal.

Dovolenku niekedy ľudia vnímajú tiež ako akúsi výzvu. Podľa toho ako dokážu zorganizovať svoj voľný čas, sa niekedy hodnotí aj ich spoločenská prestíž. Súťažia tak v originalite destinácií a predháňajú sa v zážitkoch, ktoré si z ciest prinášajú. Výlety na chatu či chalupu, ktoré boli v minulosti častou dovolenkovou destináciou, potom považujú za pomerne fádnu súčasť bežného života.

Značný vplyv na to, ako si človek zvyká na návrat do pracovného procesu, má temperament. Najhoršie sú vraj na tom flegmatici a melancholici, ktorým adaptácia na nové podmienky trvá najdlhšie. Je to dôsledok ich precíznosti. Na dovolenku sa chystajú spravidla veľmi dôkladne, dlho ju plánujú, dopredu vymýšľajú trasu a pripravujú program pobytu. Rovnako dlho im potom trvá návrat. Cholerici a sangvinici zase ľahko striedajú druh činností a návrat do bežného života natoľko neprežívajú.

Podľa odborníkov je dôležité, aby doba, počas ktorej sa človek rekreuje fyzicky aj psychicky a snaží sa zabudnúť na starosti, bola dostatočná. "Je dobré, keď má človek šancu byť flexibilný. Rozkúskovanie dovolenky však nemusí byť optimálne riešenie," myslí si Šípek. Podľa jeho slov je týždenná cesta lepšia ako predĺžený víkend, ale na skutočný oddych nestačí. Kvalitný odpočinok vraj vyžaduje aspoň štrnásťdenné alebo trojtýždňové odlúčenie sa od pracovných povinností. "Tretinu doby dovolenky obyčajne zhltne aklimatizácia. Značnú časť zaberie aj balenie a príprava na návrat, ako aj starosti o to, čo bude po dovolenke nasledovať," uviedol psychológ.

Skomplikovať návrat do každodennej rutiny môže zdravotný stav, ale tiež situácia v rodine alebo stav domácnosti. "Ľudí obyčajne čaká nevyvetraný byt, zvädnuté kvety a kopa špinavej bielizne. Ráno však musia ísť do práce. Je vhodné vytvoriť si takzvanú nárazníkovú plochu. Akási mentálna hygiena je vhodná pri všetkých významnejších životných zmenách," myslí si Šípek. Podľa neho by človek mal mať "relaxačnú medzeru" pred nástupom do zamestnania tiež po veľkých oslavách, svadbe alebo duševných otrasoch.

Návrat do práce potom vraj nemusí byť problematický, pokiaľ je človek so svojím zamestnaním spokojný. "Keď nemá obavy a úzkosť, čo ho tam zase čaká, môže sa aj tešiť," uviedol psychológ. Podľa neho veľa záleží od subjektívnych pocitov každého jednotlivca a jeho postavenia v zamestnaní. Psychológovia však ťažko môžu pomôcť ľuďom, ktorým práca neprináša uspokojenie a radosť," dodal.

Pokiaľ "podovolenkový splín" neprestáva a adaptácia trvá príliš dlho, človek by sa mal zamyslieť nad dôvodmi svojho stavu, radia psychológovia. Príčina by mohla byť v nespokojnosti s vykonávanou prácou alebo ide o "chronické" problémy, ktoré majú hlbšie korene. Na dovolenke má len viac času na to, aby si uvedomil neznesiteľnosť rutiny v zamestnaní.

Obavy sú však podľa Šípka často nadnesené. "Je to tak trochu módna záležitosť. Človek sa naučil vzdychať a nadávať. Problémy hľadá všade, kde ich môže nájsť," uviedol. Upozornil, že je tiež zjavný akýsi trend označovať hocičo psychiatrickými termínmi. "Život sa patologizuje, vymýšľa sa veľa psychopatologických termínov a život je potom plný nálepiek," uviedol. Kým o podovolenkovej radosti sa nehovorí, syndrómy alebo depresie sa rozoberajú neustále. "Radosť pritom môže mať oveľa pozitívnejšiu hodnotu ako postdovolenkový šok," zdôraznil.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK