September v kuchyni - záhrada stále má čo ponuknúť

Stromy a plodiny pomaly a nenápadne opúšťa svieža zeleň a začína sa čas uskladňovania plodov matky prírody v domácnostiach, aby sme v zime našli čo-to z nich na tanieroch. Nie je to však až také smutné obdobie, ako mu ľudia pripisujú: v kuchyni sa v septembri uplatnia ešte mnohé dary prírody.

Jablká
Asi prvé, čo človeku napadne v súvislosti s jablkom, je závin. Ťahaný, z lístkového, krehkého či iného cesta, vždy šťavnatý vďaka množstvu nastrúhaných jabĺčok. Múčnikov a sladkých jedál s jablkami je veľa. Môžeme skúsiť kúskami olúpaných jabĺk naplniť knedle z tvarohového cesta, výbornou ľahkou večerou je žemľovka. Ale aj k slaným jedlám sa jablká výborne hodia: pri pečení ich môžeme pridať k bravčovému mäsu alebo hydine, jablká patria do dusenej kapusty, chrenu, do ovocných aj zeleninových šalátov, vylepšiť sa ním dá aj klasický zemiakový šalát.

Vlašský orech
Kedysi býval vlašský orech symbolom plodnosti a erotiky. Vedci odporúčajú zjesť denne takmer 30 g orechov. Obsahujú látky, ktoré zabraňujú kôrnateniu tepien a prispievajú k udržaniu ich pružnosti. Po zbere je nutné ich rýchle usušiť a skladovať na suchých miestach. Orechy, či už mleté alebo sekané, pridávame do báboviek, buchiet, múčnikov i dezertov. Strúhané orechy dochutia sladké knedle, rovnako aj sladký nákyp. Jadro vlašského orecha dodá každej chuťovke alebo nátierke výraznú chuť. Aj niektoré druhy mäsa môžeme doplniť jadrami vlašských orechov.

Slivky
Slivky sa dajú pripraviť na mnoho spôsobov. K povestným dobrotám patria slivky v čokoláde alebo mandle v slivke. V sladkej príprave bezkonkurenčne vedú koláče, buchty a knedle na mnoho spôsobov. Pripraviť si môžeme ovocnú polievku, ale možno ich pridať napríklad aj do šošovicovej polievky alebo kapustnice. Tradičná slivková omáčka sa hodí k zverine, sladkým knedliam, hydine a na ovocné nákypy. So slivkami sa stretneme aj v grilovacích omáčkach. Neoľutujeme ani to, že pridáme tieto vynikajúce plody k mäsu, zverine a sviatočnému kaprovi.

Zeler
Zeler sa v kuchyni využíva všakovako: ako korenie, a to predovšetkým čerstvá alebo sušená nadzemná časť rastliny, stonky a listy, niekedy dokonca i semená. Hojne sa pridáva do polievok, omáčok, dresingov, marinád na pečenie mäsa... Široké využitie má aj zelerová buľva. Tú môžeme konzumovať surovú, napríklad v šalátoch a nátierkach, ale aj tepelne spracovanú. Tepelná úprava môže zeler chuťovo spríjemniť pre tých, ktorí jeho chuti príliš neholdujú, a napriek tomu by ho radi konzumovali pre jeho blahodarné účinky na organizmus.

Červená repa
Výborné sú šaláty zo surovej cvikly, najmä kombinácia chren - červená repa - cibuľa. Chutná je nátierka na chlieb. Niekto má zase radšej repu varenú. Pokojne ňou môžeme nahradiť zemiaky a použiť ju k mäsu ako prílohu alebo si upiecť trebárs „francúzsku repu". Pri varení repy pritom dochádza len k nepatrnému úbytku kyseliny listovej, zachováva sa aj väčšina vitamínov vrátane vitamínu C. Ideálne je spôsoby úpravy repy striedať: raz si dať šalát, druhýkrát uvariť napríklad boršč. Veľmi dobrá je napríklad pečená červená repa, keď ju neolúpanú len umyjeme a dáme piecť do rúry.

Kapusta
Aj keď dnes bežne konzumujeme kapustu skôr tepelne upravenú (klasika: bravčové pečené – kapusta – knedle alebo kapustnica), najvyšší obsah zdraviu prospešných látok má kapusta surová a kyslá. Najemno nakrájaná alebo nastrúhaná surová kapusta sa výborne hodí do šalátov všetkého druhu. Pre jeho zjemnenie môžeme použiť jednoduchý trik: surovú kapustu nakrájame, uložíme do zatvárateľnej nádoby, pridáme niekoľko lyžíc olivového oleja, premiešame a nádobu uzavrieme, uložíme do chladu a necháme 2 dni odležať.

Text: Bohuš Lenický pre Varechu, príloha denníka Pravda
Foto: SHUTTERSTOCK