Keď vás trápi migréna - aké sú jej prejavy a možnosti liečby
Bolesť hlavy patrí k najčastejším problémomom, s ktorými sa ľudia vydávajú k lekárovi.
Môže ísť o dozvuk prebdenej noci, ale aj príznak závažného ochorenia, preto je dobré ju nepodceňovať. Spravidla máme tendenciu bolesť hlavy laicky diagnostikovať všeobecným konštatovaním, že nás trápi migréna. Ale je to tak správne? Ako je to s migrénou naozaj?
"Migréna je presne definované chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi bolestí hlavy strednej až krutej intenzity, pulzujúceho charakteru, lokalizované väčšinou na jednej polovici hlavy, najčastejšie za okom, "odpovedá skúsená neurologička Programu H plus MUDr. Markéta Grünermelová. Podľa nej zvyčajne migréna trvá 4 až 74 hodín.
"Záchvat migrény ale nie je len záchvat bolesti. Ide o komplexný dej, ktorému niekedy predchádzajú zvláštne, nešpecifické pocity nazývané prodrómy. Dávajú chorému signál, že pravdepodobne v nasledujúcich 24 hodinách dôjde k rozvoju záchvatu. Prodrómy sa môžu prejavovať pocitmi únavy, malátnosti, niekedy neurčitým tlakom v hlave. Asi 15-18% pacientov má tzv. auru, ktorá sa prejavuje neostrým videním, výpadkami častí zorného poľa, zábleskami, iskrením pred očami," vysvetľuje lekárka.
"Ku vzácnejším typom aury patrí jednostranné brnenie alebo zníženie citlivosti, pocity tuhnutia, niekedy jednostranná porucha hybnosti, porucha reči, keď sa pacient nedokáže vyjadriť tak, ako by chcel, porucha rovnováhy alebo závrate. Často sa s narastajúcou bolesťou objavuje pocit na vracanie, niekedy aj samotné vracanie, svetloplachosť, precitlivenosť na hluk, pachy. Migréna väčšinou znemožňuje vykonávanie bežných činností. Medzi jednotlivými záchvatmi je pacient úplne zdravý," dopĺňa Grünermelová.
Príčiny vzniku migrény odborníci doteraz do všetkých podrobností neobjasnili, predpokladajú však určitú genetickú predispozíciu. Takže, čo robiť, keď sa záchvat migrény mesiac čo mesiac alebo aj týždeň čo týždeň opakuje?
Doktorka Markéta Grünermelová zdôrazňuje, že predpokladom účinnej liečby je správna diagnostika. Podľa nej niekedy stačí úprava životného štýlu a vylúčenie spúšťačov, ktoré záchvat vyvolávajú. Tými môžu byť napríklad stres doma i v zamestnaní, zmeny tlaku, meteorologické vplyvy, nedostatok či nadbytok spánku, fajčenie, alkohol, únava, fyzická záťaž aj hormonálne zmeny počas menštruačného cyklu, pokles hladiny cukru v krvi a podobne.
"Vo väčšine prípadov sa ale nevyhneme medikamentom. Takzvaná akútna liečba smeruje k rýchlemu utlmeniu bolesti, zasahuje do už prebiehajúceho záchvatu. Na ľahšiu formu spravidla stačia bežná analgetiká, lieky proti bolesti. Ich príliš časté užívanie však môže viesť k návyku a rozvoju chronických každodenných bolestí hlavy," upozorňuje lekárka.
"Pri ťažkých záchvatoch sú účinné lieky zo skupiny tzv. triptanov, ktoré uľavia migrenóznym bolestiam, ale nezmiernia bolesti iného pôvodu. Znamenajú výrazný posun v liečbe akútneho záchvatu. Tam, kde je počet záchvatov vyšší ako 3-4-krát do mesiaca alebo tam, kde je akútna liečba neúčinná, sa nevyhneme nasadeniu liečby preventívnej. Cieľom je redukcia počtu i intenzity záchvatov aspoň o 50 percent. Pre pacienta to znamená každodenné užívanie liekov, čo si vyžaduje trpezlivosť aj určitú disciplínu. K dispozícii máme lieky rôznych skupín: betablokátory, antidepresíva, antiepileptiká, lieky obsahujúce magnézium alebo extrakt z gingko biloby. Účinnosť liečby zhodnotí odborník najskôr po dvoch mesiacoch, " uzatvára MUDr. Markéta Grünermelová.
Migréna je typická civilizačná choroba, neznamená priame ohrozenie života, ale dokáže výdatne potrápiť. Lekári ju zatiaľ nedokážu vyliečiť, ale s pomocou liekov s ňou môžeme účinne bojovať.
Text: zg, v spolupráci s 2media.cz, Program H Plus
Foto: SHUTTERSTOCK