Lucia Hurajová: Cesta k divákovi existuje, len ju treba nájsť

Jej skúsenosti sú zaujímavé a hlavne pozitívne. Pre školy hráva s Túlavým divadlom, kde pôsobí od jeho vzniku ako kmeňová herečka. "Pre väčšinu hercov sú to tie najodpornejšie predstavenia, pretože 99 percent detí tam kričí a nesústredí sa. Poznáte to z výchovných koncertov..."

Vysvetlila, ako je možné, že jej prax hovorí čosi iné. "Zhodou okolnosti hráme predstavenia, ktoré deti bavia." Doplnila, že hoci nemá potrebu osvety, obľubuje ten pocit - hrať o deviatej ráno niekde v dome kultúry Žilina, a to najmä pre záverečný standing ovation a nadšené oči detí. "Píšu nám na web stránku, aké boli našim predstavením fascinované, že je to dosiaľ najlepšie, čo v živote videli a pýtajú sa, kedy znova prídeme. Vtedy chápem, že vždy existuje cesta k divákovi. Len ju treba nájsť," myslí si herečka.  

Vraví, že jej generácia do divadla prirodzene chodila. Z mnohých dnešných detí však má pocit, že sú tam prvý, nanajvýš druhýkrát a divadlo je pre ne veľkou neznámou. Predstavenia Túlavého divadla sú vďačné v tom, že sa prihovárajú každej vekovej kategórii. Aj starší človek si tam nájde pre seba mnoho zaujímavého - keďže prevažne hrajú prerobenú, príbehovo zaujímavú klasiku, bývajú to informatívne nabité predstavenie. "Klasika nezradí."

Režisér Jakub Nvota prináša vo svojich modernizáciach aj veci z bežného života. Nebojí sa uťahovať si z hercov, ale ani zo seba. "Deti rýchlo zistia, že napriek tomu, že ide o divadelné predstavenie, nie je to strnulé či smrteľne vážne. Môžu sa zasmiať. Ony by si aj chceli spraviť srandu, no skôr ako to stihnú, už si ju robí Jakub. Vtedy im vytrhneme tromfy z rúk a pochopia, že nie sú vtipnejšie ako my. V tom momente začnú sledovať príbeh," vysvetľuje Hurajová.  

Na otázku, či má pocit, keď sa s odstupom času pozrie na svoju prácu, že dnes by to už zahrala inak, lepšie, odpovedá: "Nie. Pretože sa na to nedívam." Spresnila, že vzťah k odkladaniu vecí o sebe samej má len minimálny.

"Možno aj preto mám rada divadlo. Čím menej dôkazov o mojich chybách a omyloch, tým lepšie. Po skončení predstavenia neexistuje dôkaz o tom, že som v ten večer hrala zle. Zostane len môj zlý pocit." Film je už o inom. Jakubiskove vedenie vo filme Nejasná správa o konci sveta bolo podľa jej slov také prísne, že jednoducho nemala šancu zahrať to zle. "Vo všeobecnosti je však pravda, že by som robila veci inak. Niekedy, keď sa počujem v dabingu, dokážem naozaj trpieť."  

Text: Dana Závadová pre oŽene.sk
Foto: archív Lucie Hurajovej