Spýtali sme sa: Prečo sú vo svojej práci šťastní?

1. Ján Sucháň, kňaz
Ťažko mi je odvážiť šťastie ľudí v iných povolaniach, ale na výsledkoch výskumu môže byť kus pravdy. S odstupom rokov sa čoraz častejšie zamýšľam nad svojou profesiou a uvažujem o nej. Prichádzam k podobným záverom, že prináša šťastie tomu, kto ju vykonáva, ako aj ľuďom okolo neho, že na tejto profesii je ešte niečo iné, než majú k dispozícii ostatné povolania. Nenadarmo sa hovorí, že ak aj kňaz ,,zavesí reverendu na klinec", vždy bude šťastný. Je to totiž už v tom človeku, ktorý je kňazom - ten človek sa dostáva veľmi hlboko do duše iných ľudí, preciťuje ich život. Pre mňa je toto povolanie predovšetkým priblížením sa k ľudskej duši. Táto schopnosť je aj v iných povolaniach, ale neviem posúdiť, nakoľko je to hlboké. My narábame so slovom a slovo vyvoláva spätnú väzbu, dostáva sa nám ohlas. To dokážu aj iní, ale pre nás niekedy ani nie je potrebné slovo. Zostávame mĺkvi, ale cítime súzvuk. Je to ako v láske: všetko sa nedá vysloviť, ale je tam aj tak porozumenie a súzvuk. Ľudia sa s dôverou na nás obracajú, vyhľadávajú nás. Prídu za nami, keď im je ťažko. Neviem, či iné povolanie dokáže tak hlboko pochopiť človeka a vliať mu do duše nádej a svetlo. To cítime aj my.

2. Mgr. Mário Alexík, poistný poradca a manažér agentúry
V poisťovníctve pracujem od roku 1998, v obchode ako poistný poradca vyše deväť rokov, z toho posledných päť rokov som aj manažérom tímu obchodníkov v našej agentúre. Môžem úprimne povedať, že ma moja práca po celé tie roky skutočne vnútorne napĺňa. Baví ma komunikácia a spoznávanie stále nových ľudí. Baví ma zisťovať ich potreby (želania) a nájsť pre nich správne riešenia formou kvalitného poradenstva. V tom predovšetkým vidím zmysel tohto povolania, ktoré dokáže okrem merateľných výsledkov a príslušného finančného ohodnotenia priniesť aj určitú slobodu. To znamená hlavne možnosť manažovať si vlastný pracovný čas podľa seba. Táto práca nie je monotónna, lebo komunikujete s rôznorodými ľuďmi a v tom je práve čaro. O zmene povolania rozhodne neuvažujem.

3. Mgr. Radka Tardíková, fyzioterapeutka
Pracovať ako fyzioterapeut je poslanie. Napĺňa ma pocit šťastia, keď viem, že pomáham ľuďom cítiť sa lepšie či už z fyzickej, ako aj zo psychickej stránky. Pracujem s deťmi a nemenila by som za nič na svete. Je to úžasný pocit, keď viete, ako sa malí pacienti tešia na ďalšie stretnutie s vami. Fyzioterapeut sa síce radí medzi najšťastnejšie povolania, no rovnako aj medzi tie najnáročnejšie.

4. Milka Zimková, autorka
Som šťastná, že môžem robiť to, čo som chcela. Komu sa to v živote podarí, je spokojný. Beriem tú možnosť ako dar od Pán Boha alebo od osudu, ako tomu kto hovorí. Okrem toho, že som herečka, píšem a som väčšinou aj autorkou toho, čo hrám. Pri písaní človek nachádza odpovede na otázky, ktoré kladie sám sebe. V písaní hľadám a nachádzam, a to je šťastie. Som šťastná, keď cítim potrebu sa s niečím vyrovnať a môžem sa do toho pustiť cez písanie. Odbúram tým problémy, ktoré ma ťažili. Zodpoviem si aspoň niektoré otázky. A som šťastná, keď to ľudia čítajú a nachádzajú odpovede spolu so mnou. Je to veľmi príjemné, len škoda, že som lenivá a nepíšem viac. Ale - aj v tom je určité šťastie.

5. Dana Brideová, špeciálna pedagogička
Peniaze určite zásadne neovplyvňujú šťastie učiteľa ani iných pracovníkov, ktorí pracujú v školstve. Môžu uľahčiť život, ale nemusia navodzovať pocit šťastia. Neviem, či šťastie je ten správny výraz, ktorý vystihuje pocity učiteľa či špeciálneho pedagóga. Je to skôr radosť z napĺňania poslania, radosti z odovzdávania vedomostí, zručností, skúseností, pomoci. Práca špeciálneho pedagóga je veľmi náročná, výsledky sa niekedy dostavia po veľmi dlhom čase a bývajú minimálne. Mám skúsenosť, že deti so zdravotným znevýhodnením sú veľmi vďačné za čas, ktorý im venujem. Odmeňujú sa mi vlastnou snahou posunúť sa vpred, dožadujú sa hodín u mňa, hoci to tiež vyžaduje veľa trpezlivosti a práce na sebe. A práve táto spolupráca medzi nami je to, čo človeku dáva silu a radosť pokračovať. Aj ja, aj deti sa tešíme z každého malého úspechu, ktorý sa nám podarí dosiahnuť. Myslím, že by som svoje povolanie nechcela zmeniť. Keď sa stretnem neskôr so svojimi žiakmi už ako dospelými a pochvália sa mi, ako sa im darí, kde sú zamestnaní, je to pocit, ktorý sa nedá vyčísliť peniazmi. Hnevá ma nedocenenie tejto práce na Slovensku, a hlavne práce školských špeciálnych pedagógov, ktorí majú ťažšie podmienky oproti učiteľom (menej dovolenky, dlhší pracovný čas), hoci sa honosia názvom ,,odborní
pracovníci".

6. Katarína Koreňová, učiteľka na základnej škole
Šťastie človeka spočíva v tom, že je spokojný s tým, čo robí a ako to robí. A to, ako to robí, závisí od toho, ako sa na svet okolo seba pozerá. Keď sa učiteľ sústredí na dobré stránky svojich žiakov, na ich radosť a nadšenie z tvorby a učenia, potom v nich to dobré posilňuje. Atmosféra strachu a kritiky ľudí oslabuje a prináša len krátkodobé výsledky. Myslím si, že učiteľky môžu byť spokojné, keď dokážu v triede vytvoriť pohodu a vedia žiakov zaujať. Lepšie sa učí menšia skupina žiakov ako celá trieda, veď bežne učíme v triede 25 detí a viac. Prácu by som menila len pre finančné ohodnotenie. Chcela by som synovi zaplatiť lyžiarsky výcvik v siedmej triede, plávanie, a to si z učiteľského platu, keby som bola sama, dovoliť nemôžem. Je to neohodnotená práca. Veľa ľudí si myslí, že máme veľa prázdnin, ale v skutočnosti je to iba o týždeň dlhšia dovolenka a nemôžeme si ju vybrať, kedy chceme a v podstate potrebujeme sponzora, aby sme si mohli užiť a zregenerovať sa počas prázdnin. Všetko teda závisí od vnútornej motivácie, tá vonkajšia neprichádza tak často, aj keď ja sa cítim veľmi spokojná a naplnená, pretože dôležitá je pohoda a tú ja momentálne v práci zažívam.

Mgr. Beata Pšenáková, učiteľka na strednej odbornej umeleckej škole
Cítim sa šťastná, pretože ma napĺňa, že môžem učiť žiakov niečo nové, motivovať ich k tomu, aby našli to, čo ich baví, a práca s mladými ľuďmi je super. Šťastie ovplyvňujú aj peniaze, v tomto prípade by mali byť učitelia správne ohodnotení, aby sa spoločnosť na nich nepozerala zhora a aby mali to správne postavenie v spoločnosti. Šťastný učiteľ - šťastné deti. Nevymenila by som toto povolanie, iba ak by prišla ponuka z umeleckej sféry, kde by som mohla samostatne tvoriť niečo kreatívne. Od svojho povolania očakávam, že dokážem študentov niečo naučiť, pomôcť im rásť a vytvárať tie správne názory a pozitívne ich ovplyvniť v ich ďalšom živote. Hnevať ma môže jedine to, ak kolektív učiteľov nedrží spolu a zbytočne si tak vytvárajú problémy.

7. Renata Ormandíková, výtvarníčka
Musím potvrdiť, že povolanie umelec je naozaj veľmi šťastné a zábavné, ha ha. Ale nie vždy je s umelcami zábava. Myslím, že často sú umelci morózni a smutní, melancholickí až nespoločenskí. V mojom umeleckom svete sa snažím všetky tieto stavy preraziť optimistickou tvorbou, ktorá urobí nositeľa šťastným.

8. Eliška Kostelníková, psychologička
Na práci psychológa sa mi najviac páči možnosť byť dlhodobo v kontakte s ľuďmi, dozvedieť sa viac o ich živote, možnosť pozitívne ho ovplyvniť, niečo sa od nich naučiť a tieto skúsenosti sprostredkovať zase niekomu inému, kto z nich môže mať úžitok. Sledujem deti, ako rastú, menia sa, vyvíjajú, niekam posúvajú, a to ma väčšinou napĺňa radosťou. Niekedy to, samozrejme, nie sú príbehy so šťastným koncom a sú osudy, ktoré ani pri najlepšej vôli nezmeníme. Mám dosť veľkú voľnosť v tom, čo, kedy a akým spôsobom spravím. Necítim tlak a rivalitu zo strany iných kolegov, čo je tiež príjemné. Moju  prácu považujem za veľmi zmysluplnú. Nie je v nej síce veľký priestor na nejakú ,,kariéru", ale je tam veľký priestor na osobný rast a zlepšovanie sa až do konca života.

Text: hd, kse pre Magazín Pravdy
Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK