Po čom najviac túžia slovenské deti?
Štvrtáci zo Základnej školy na Dudovej ulici v Bratislave tvrdia, že značkové veci ani drahé hračky nepotrebujú, aj keď značky poznajú a všetci nejaké značkové oblečenie alebo hračky majú.
Deti túžia najmä po pozornosti rodičov.
Jakub: Po značkových veciach netúžim, lebo zdravie je na prvom mieste. V triede sa najviac nosí Next, Benneton, Crocs a edc. Pred darčekmi uprednostňujem čas strávený s rodičmi, radi sa spolu chodíme bicyklovať.
Martina: Nepotrebujem značkové a drahé veci. Som spokojná s tým, čo mám a nezažila som, že by sa ku mne niekto škaredo správal pre oblečenie. Radšej ako drahé darčeky mám, keď sa mi rodičia venujú. Robia tak, keď majú čas a snažia sa, aby ho mali čo najviac.
Klaudia: Značkové veci nosím, lebo športujem a potrebujem ich. Deťom, keď sú kamaráti, je jedno, či je niekto oblečený značkovo, alebo nie. Mám rada, keď sa chodíme s rodičmi poprechádzať, keď sa so mnou učia, robievame všelijaké veci ako bláznenie, prechádzanie, kreslenie, nakupovanie, varenie.
Sára: Mne na značkách nezáleží, ale keď ich mám, som rada, lebo sú pekné. Mám rada aj kamarátky, čo chodia v obyčajných teplákoch. Keď sa správajú super, je jedno, čo majú na sebe. Viac ako na veciach mi záleží na čase, ktorý mi rodičia venujú.
Lenka: Deti sa nesprávajú zle k niekomu, kto nemá značkové veci. V triede sa nosí Adidas, Reebook a aj iné značky. Rodičia sa mi často venujú, chodíme do Rakúska na gaštany.
Kristína: Značkové oblečenie nemusím mať, ale keď dostanem niečo také, poteším sa. Rodičia sa mi venujú málo, pretože otec sedí zvyčajne pred telkou a mama chodí neskoro z práce.
Barbora: Rodičia mi skoro stále venujú čas, hráme sa so škrečkami, chodíme von. Na drahých veciach mi nezáleží.
Jožko: Je mi jedno, aké mám veci, hlavne že sme spolu s rodičmi a niečo robíme.
Rasťo: Na značkách nezáleží. Oblečenie je na to, aby ľuďom nebolo zima. Deťom v triede je jedno, kto má čo na sebe, sme kamaráti. A všetci nejaké značkové oblečenie majú - Nike, Puma, Adidas. Mám radosť, keď sa mi rodičia venujú. Chytáme spolu ryby, učíme sa, hráme sa.
Christián: S rodičmi stále niečo robíme, značky sú mi fuk, ako aj deťom všetkým, asi.
Miška: Nazáleží mi na značkových veciach, ale na tom, aby som si mala čo obliecť. Rodičia so mnou a s bratom trávia veľa času, chodíme na bicykle.
Marián: Je mi jedno, aké mám veci a neprekáža mi, keď mi rodičia niečo, čo chcem, nekúpia. Radšej s nimi hrám karty. Ale deti v triede majú veľa drahého oblečenia aj pomôcok do školy.
Text: -zh- pre magazín Pravdy
Foto: archív ZŠ Dudova Bratislava