Dnešné deti ženie zberateľská vášeň

I. Č., predavačka z predajne Dráčik v Bratislave

Hračky sa predávajú vo vlnách, ktoré podliehajú najmä reklame v televízii. To, čo je v reklame, deti chcú. Teraz sa najviac míňa príšery gormiti, ktoré zbierajú chlapci, a silikoníky či bárbiny, ktoré zbierajú dievčatá. Z týchto hračiek existujú celé série a deti súťažia medzi sebou o to, kto ich má viac. Myslím si, že deťom sa kupuje zbytočne veľa hračiek, až je to nezdravé. Rodičia často deťom ustupujú, keď si hračky vymáhajú. Zhovárajú sa s deťmi, ako by to boli ich kamaráti a nemajú žiadnu autoritu. Ustupujú deťom a nakupujú hlava-nehlava. Ako predavačka mám záujem predať, takže si to môžem len pochvaľovať, ale ako matka by som tak určite nepostupovala. Bola by som prísnejšia. Pamätám si hračky z môjho detstva a musím povedať, že boli oveľa kreatívnejšie ako tie dnešné a že sme sa s nimi vyhrali. Nemuseli sa stále meniť, mali sme ich radi. Dnes si dieťa nemá kedy hračku obľúbiť. Mala som napríklad veľmi rada stavebnice Seva alebo Merkur, dodnes som na ne nezabudla. Páčili sa mi aj rôzne vkusné drevené hračky. Dnes by ich však deti určite nechceli, ich vkus je už ovplyvnený súčasnou ponukou a najmä - chcú to, čo vidia v reklame.

M. K., predavačka z hračiek Maja, Liptovský Mikuláš
Momentálne sa u nás najviac predávajú príšery gormiti, spidermani, transformeri. A dievčatá zháňajú všetko, čo sa týka Hello, Kitty. Tiež si myslím, že rodičia deťom nakupujú veľa, všetko, čo si deti nadiktujú a je to väčšinou to, čo letí v reklame. Niekedy som až prekvapená - ani ja ešte o tom tovare neviem, ešte ho nemám, a oni už o novinke vedia a chcú ju kúpiť. Deti sú v tej reklame tak zorientované, že to je až neuveriteľné! Rodičia sú nezorientovaní, prekvapení, ale musia kupovať!

Ale deti by nemali mať všetko, čo si zmyslia. Ešte nemajú pojem o hodnotách, nevedia, čo je gýč, neskúmajú, čo to je za hračku, ženie ich iba zberateľská vášeň. A rodičia pred ňou cúvnu. Veru, kupujú viac ako dosť! V našom obchode predávame aj iné hračky, nielen moderné, lebo nie každý si môže dovoliť drahé hračky. Predávame aj drevené hračky, ale - ani tie nie sú cenovo veľmi prístupné, lebo drevo je drahé. Ľudia majú stále radi niektoré tradičné hračky, ako napríklad obyčajné skladacie obrázkové kocky. Myslím si, že je dopyt aj po tradičných hračkách. A keď ich už deti majú, tak sa s nimi aj hrajú. Moje deti sú už veľké, ale stále máme niektoré hračky z ich detstva a hrajú sa s nimi aj moji vnuci. Pravda, nič nemôže konkurovať hračkám z reklamy.

M. V., predavačka z Hračiek, Kežmarok
Najviac sa nám míňajú tie hračky, ktoré sú v reklame. A nezáleží na cene - ani pri najdrahších hračkách! Hoci je plno iných krásnych hračiek, deti chcú tie, o ktorých vedia z reklamy. My už podľa reklamy vieme, čo sa bude kupovať a taký tovar si zabezpečíme. Takže vieme, čo pôjde na odbyt na Vianoce a zásobíme sa. Je to síce riziko, ale - počúvame deti. Deti nás učia, čo máme predávať a objednávať. Určite pôjde onedlho na odbyt Barbie Morská víla, ktorá vo vode svetielkuje. Stále idú na odbyt príšerky, roboti, lego, bárbiny.

Nezdá sa mi však, že rodičia deti hračkami zahŕňajú. To my sme boli takí - chceli sme všetko, lebo toho bolo málo. Teraz je trh nasýtený až presýtený a odráža sa to aj v mentalite detí. Plačom si niečo vymáhajú len tie najmenšie detičky, ale väčšie už uvažujú. Niečo aj odmietnu, ak im chcú rodičia kúpiť náhradnú vec, keď nemáme to, čo chceli. Povedia, že si radšej počkajú. Pokojne odídu z obchodu aj bez hračky. Majú to premyslené. Deti akoby samy cítili tú presýtenosť a stávajú sa zdržanlivejšie. Vyberajú si.

V ponuke máme aj klasické hračky, tie starodávne, a veľmi dobre sa predávajú. Väčšinou ich berú školské družiny a podobné zariadenia a deti ich potom chcú aj doma. V školských zariadeniach hračky kombinujú - moderné s tradičnými a deti majú rady oboje, ale - reklama je reklama. To je hlavný motor.

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK