Deti cena hračiek nezaujíma

Každý rodič miluje svoje dieťa a hovorí sa, že by mu zniesol aj modré z neba. Máme deväťročného syna a štvorročnú dcéru. U nás doma platí, že spolu zvážime, či to, čo chcú, je pre nich vhodné a či danú vec naozaj využijú napríklad pri športe. Vtedy sa nepozeráme, či majú sviatok, ani na cenu a kúpime im to. Samozrejme, ak majú sviatok alebo na Vianoce sa im snažíme splniť, po čom túžia. Plač nás veľmi neovplyvní.

Snažíme sa však, aby dieťa držalo krok s dobou, pretože výpočtová technika, mobilné telefóny a mp3 prehrávače v rozumnej miere sú dôležitou súčasťou života. Ak však chcú napríklad  nejakú počítačovú hru, ktorá nie je pre ne vhodná, tak nás nezlomí ani plač. Učíme deti, aby si veci (hračky) vážili, bez ohľadu na ich cenu. Učíme ich, že rodičia musia peniaze zarábať, a preto ich netreba bezhlavo míňať. Myslím si, že pri hre deti veľmi nerozmýšľajú nad cenou hračky a dobre sa zahrajú či s drahými, alebo s lacnejšími hračkami.

Moje detstvo bolo iné, ako majú deti dnes. Veľa času som trávila s kamarátmi, sesternicami. Vonku sme sa hrali na schovávačka, vybíjanú, skákali sme gumu. Zbierali sme céčka, servítky, známky. Obľúbená bábika bola černoška v kočiariku či hra Človeče, nehnevaj sa. Na to sa nezabúda a dúfam, že naše deti budú mať tiež pekné spomienky na svoje hračky z detských rokov.

Text: -zh- pre magazín Pravdy
Foto: archív rodiny Trškovej