V drahých handrách sa zle hrá

Deti sú obrazom svojich rodičov. Sú to malí tvárni čistí ľudkovia s ideálnymi predstavami o živote a je na nás, dospelých, čo sa s nimi udeje ďalej a ako sa ich profil vymodeluje. Trend obliekania sa do značiek diktuje svet dospelých! Deti prijímajú informácie z okolia - chcú sa páčiť, byť obľúbené, zapadnúť do svojej komunity. Áno, každé dieťa chce mať to, čo jeho kamarát, ale nevnímam to ako problém tejto doby. Bolo to tak vždy, len teraz akosi viac potrebujeme o všetkom hovoriť.

V kolektíve sú menej obľúbené deti, ktoré nespolupracujú, urážajú sa za nezmyselné maličkosti, nevedia sa vzájomne počúvať... Funguje to presne tak ako vo svete dospelých: dôležité je dôverovať svojim deťom, veriť v ich schopnosti a neriešiť za každú cenu problémy za ne. Nie vždy je to dobré,  nie vždy im pomôžeme - skôr ich v očiach rovesníkov zahanbíme a podkopeme  prirodzenú autoritu. Nemyslím si, že oblečenie, topánky či drahé hračky delia deti na skupiny. Skôr sú to povahové vlastnosti, priebojnosť,  záujmy, ale najmä voľný čas, ktorý dokážu kamarátom venovať.  Deti si skôr všimnú príjemnú vôňu, čisté oblečenie, hračku, ktorú kamarát dokáže požičať a podeliť sa o radosť z hry. Je úžasné sledovať, ako niekoho  drahý mobil zastrešuje kamarátov problém a pritom sa vôbec nerieši, koho  kredit sa míňa a aká drahá tá vec je.

Vysvetliť deťom, že čas s blízkymi ľuďmi je vzácnejší ako značková vec, nie je vôbec ťažké! Dokonca si naivne myslím, že ak sa s nimi denne rozprávame,  ale ich aj počúvame, rozhovory tohto druhu ani nevzniknú. Ak áno, budú len akýmsi konštatovaním, informáciou o tom, aké pekné  tričko mala Danka či Ferko nové tenisky. Deti sa častejšie rozprávajú o  tom, kde všade s rodičmi boli, aké hry sa hrali, ako sa spolu nasmiali, ako  ich boleli nohy z chodenia po kopcoch, aké filmy v kine videli, aký dobrý  nedeľný obed spolu navarili. To je to podstatné, a to si budú dlho pamätať  S rodičmi nie je vždy jednoduché komunikovať na  túto tému, rodičia občas navešajú na tú svoju ratolesť v dobrej viere   všetko to, čo im nebolo dopriate. Nie vždy ich zaujíma, či sa cíti dobre a  či sa to aj jemu páči. Problémom je i to, že značkové veci stoja veľa peňazí, a keď sa zašpinia, pokazia, zničia, rodič siahne po trestoch a výchovných  prednáškach, ako si dnešné deti nič nevážia a ako im všetko padá z neba!  Deti v drahých "handrách" sa boja hrať, stoja obďaleč a ticho závidia tým,  čo sa hrajú v pieskovisku či naháňajú po tráve. Deti sú našou budúcnosťou, oporou vo vyššom veku - ak im v detstve venujeme  svoj čas, svoju pozornosť, svoju lásku, oplatia nám to rovnako. Nebudeme hrať spoločenské hry  v domove dôchodcov a pátrať po tom, kde sme urobili chybu.

Text: -zh- pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK