Z málotriedky som prešla na exkluzívnu školu

Nechcela som učiť - chcela som byť speváčkou a hrať v muzikáloch. Osud to však zariadil inak. Vydala som sa a žila desať rokov v Štúrove. Asi 80 percent ľudí tu hovorilo po maďarsky a ja som po maďarsky ako Záhoráčka nevedela. Po materskej dovolenke som si nedokázala kvôli jazykovej bariére nájsť prácu. Potom mi prišlo na um, že by som mohla učiť na slovenskej škole, lebo práve slovenčinárov bolo v tých končinách málo. Prihlásila som sa teda na externé štúdium na nitriansku univerzitu a podarilo sa mi nájsť aj učiteľské miesto na škole vo Svodíne. Mala som naraz prax aj štúdium, čo bolo výborné. Navyše, žilo tam veľa Rómov, ktorí sa vtedy sťahovali z miest na vidiek, boli tam málotriedky, učila som dva ročníky, ktoré boli v jednej triede a to bola obrovská skúsenosť. Za ten rok som pochopila veľa z rómskej mentality a hoci to bolo ťažké obdobie, veľa mi dalo.

Po presťahovaní do Trenčianskych Teplíc som sa ocitla v opačnom extréme - učila som na mimoriadne dobre vybavenej škole – mala dve telocvične, bazén, počítače, deti boli z dobrých rodín, rodičia boli nároční. Ja som sa však rozviedla a zasa som sa sťahovala. Išla som k mame na Záhorie a začala som učiť v Záhorskej Vsi, kde som pôsobila tri roky. Zasa to bolo náročnejšie a zišlo sa mi, čo som sa naučila o Rómoch. Mali sme však aj dobrú spoluprácu s blízkou rakúskou školou. Navštevovali sme sa, pomáhali nám.

Teraz učím na základnej škole v Bratislave druhákov. Svoje povolanie a svoju triedu mám veľmi rada. Nemenila by som. Som opäť vydatá, manžel podniká a aj ma volal, aby som pracovala v jeho kaviarni. Ja som však šťastná v školstve, nešla by som. Nestala som sa síce speváčkou, ako som snívala, ale - ku škole patrí aj spev, aj divadlo a kultúra, všetko to, čo mám rada a čo som v živote hľadala. Baví ma to.

Samozrejme, mrzí ma, že učiteľské povolanie je finančne nedocenené. Zaujímavé je, že určité zaznávanie tejto profesie začínam pociťovať aj od rodičov. To sú často ľudia s dobrým postavením, majú firmy, peniaze, darí sa im a na učiteľa sa už pozerajú akoby zvrchu. Nie je to ich chyba, je to chyba systému, ktorý učiteľa postavil na takú dehonestujúcu pozíciu. Kedysi boli učiteľ, lekár a kňaz vrcholom miestnej spoločnosti. Opakujem však, ja mám veľmi dobrú triedu a veľmi dobrú spoluprácu s rodičmi, netrpím žiadnymi komplexmi a som veľmi spokojná.

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: archív Denisy Suchovskej