Škola je hrou na život

Či mi je na materskej smutno za školou? Učila som rada, bolo to krásne obdobie. Myslím si, že som sa venovala škole a žiakom veľa, nielen na hodinách, ale aj na krúžkoch, pri tvorbe školských časopisov, na výletoch, exkurziách, pretože som to brala ako svoje poslanie. Teraz je mojím poslaním vychovávať a starať sa o moje vlastné deti a dať im veľa lásky, nehy, pochopenia, hier, zábavy, skrátka všetkého, čo tieto krehké stvorenia potrebujú. Je to hrozné klišé, ale nemám čas spomínať na školu, lebo čas tak rýchlo letí, že onedlho mi deti odrastú a zasa budem v pracovnom kolektíve riešiť nové možnosti novej školskej reformy...

Kontakty
Áno, ostali sme v kontakte aj s kolegyňami, aj s vedením školy. Pred ôsmimi rokmi som sa stala triednou učiteľkou žiakov osemročného gymnázia a bola som ňou štyri roky. Keď ma po ďalších štyroch rokoch, čo ich učila iná triedna, pozvali na stužkovú slávnosť, potešilo ma to. Spoznala som ich všetkých. Pamätám si mená, typickú mimiku a gestá žiakov. Nedá sa zabudnúť na štyri roky, počas ktorých boli neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Mala som šťastie na veľmi dobrých žiakov a aj veľmi dobrých ich rodičov. S mnohými som v kontakte aj cez facebook.

Môže za to žaba
Vždy som snívala o povolaní lekárky, ale po prípravách na laboratórne pitvanie žaby som pochopila, že tadiaľto moja cesta nevedie... Literatúru a dejiny som vždy pokladala len za hobby, ktoré zvládam ľavou zadnou. Zlom nastal, až keď som spolužiakovi, ktorý si s gramatikou veľmi netykal, vysvetľovala učivo a on mi povedal: "Z teba by bola dobrá učiteľka, normálne som to pochopil!" Keď sa raz na stretávke stretneme, ešte neviem, či sa mu mám za to poďakovať...

Nechcem byť bacharka
Keď som začala učiť, prvé dni som sa pýtala: "Tak pre toto som študovala päť rokov? Aby som robila bacharku?!" "Ako mám do zajtra vypísať všetky tie ,lajstrá‘ o rodinnom stave žiakov, opraviť písomky a napísať si prípravu na šesť vyučovacích hodín?!"

Žiaci
Či boli aj žiaci, ktorí sa nedali zvládnuť? Keby len jeden! Každá škola to rieši po svojom, väčšinou pohovorom so žiakom, triednym učiteľom, rodičmi, riaditeľom. A rodičia často držali s dieťaťom. Ale o spokojných žiakoch a ich rodičoch sa nepíše, preto vzniká nie celkom pravdivý obraz o súčasnom stave v školstve.

Učitelia muži - na ukážku
Mala som aj dvoch-troch mužských kolegov učiteľov – kolegyne žartovali, že to je na ukážku. Niektorí vydržali viac rokov, iní len jeden. Záleží od toho, aký má rešpekt, ale pravdou je, že v ženskom kolektíve len málo mužov učiteľov vydrží bez ujmy. Nemyslím si, že by žiaci preferovali učiteľov pred učiteľkami, skôr ide o osobnosť a štýl výučby.

Autorita
Každý žiak potrebuje iný prístup. Ak učiteľ vie učivo zrozumiteľne vysvetliť a spravodlivo ohodnotiť, u väčšiny žiakov je prirodzenou autoritou. Časy trstenice sú preč a nemali by sa vrátiť, hoci som sa stretla aj s rodičmi, ktorí boli za telesné tresty na školách, ale aj s rodičmi, ktorí sa sťažovali na čo len prísnejšie slovo či pohľad. Škola je miestom vzdelávania, tak prečo telesné tresty? So vzdelávaním kráča ruka v ruke aj výchova –  násilie v dnešnej dobe nepotrebuje podporu, práve naopak.

Poslanie
Učiteľ už nie je v dnešnej dobe tým, kto všetko vie. Mal by študentov naučiť učiť sa, ukázať im ich silné a slabé stránky aj to, ako s nimi narábať. A naša životná úroveň? Komplikovaná. Sťažujú sa učitelia, lekári, sestričky, baníci...

Komenský a internet
Myšlienka "Škola hrou" je nadčasová, ako aj iné Komenského výroky. Škola by naozaj mala byť hrou – hrou na život. Mala by nás pripraviť na to, čo nás čaká, čo máme robiť, aby sme boli úspešní, ale aj to, čo máme robiť, ak niečo pokazíme. A ak sa vyskytne situácia, na ktorú nás škola nepripravila, treba si pomôcť ťahákom. A tým je pre každého z nás naša rodina, naši najbližší. Práve preto, že všetko je na internete, treba sa naučiť rozlišovať, čo je pravdivé a čo nie. Učiť sa v dnešnej dobe neznamená len nabifľovať sa, kedy Štúr uzákonil spisovnú slovenčinu, ale učiť sa myslieť. Nepotrebujeme tisíce absolventov s titulmi, ale absolventov, ktorí sa učili  tak, aby každý vedel robiť svoju prácu dobre a aj ju tak robil.

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: archív Adriany Hlavinkovej