Šéfkuchár Jaroslav Žídek: V školách by deti mohli učiť aj stolovať

Upadá v poslednom čase kultúra stolovania? Sme na tom tak zle, ako Briti a Američania, ktorí vraj venujú jedlu len 39 minút denne?

Kultúra stolovania upadla bohužiaľ už dávno. Momentálne sa stravujeme za pochodu, „na stojáka“, v aute a podobne. Na kultúrne stolovanie akosi zabúdame. Už sa však formuje určitá vrstva ľudí, ktorí si na stolovanie potrpia, a je ich čoraz viac. To je dobré znamenie.

Ako sme na tom v porovnaní s Angličanmi, Francúzmi či trebárs so Škandinávcami?
Myslím, že čo sa týka spôsobu stravovania, je to všade rovnaké: jeme vo fast foodoch, na ulici a podobne. Mladej generácii akoby chýbala túžba po dobrom jedle, víne a posedení v dobrej reštaurácii. Túžime po drahých autách, oblečení a podobne a potom už nám nezostáva na kultúru stravovania. V iných krajinách si aspoň dávajú pozor na kvalitu pokrmu a surovín, jednoducho im nie je jedno, čo si strkajú do svojho tela. V tomto ohľade sa majú viac radi. Myslím, že najviac sa vymyká Škandinávia, tam sa reštaurácie stávajú pre ľudí nevyhnutnou súčasťou života a čertovsky si to užívajú.

Aké sú najväčšie prehrešky Slovákov pri stolovaní?
Asi ponáhľanie sa.

Vyznajú sa Slováci v dobrom jedle - vedia ho oceniť? A poznajú vôbec, či ho v reštaurácii dostanú?
Áno, niektorí poznajú a veľmi dobre. Ľudia cestujú, a tým, že sa stravujú aj v zahraničí, môžu porovnávať.

Získali ste vďaka relácii Áno, šéfe lepší obraz o tom, ako jedia Slováci?
Asi som trochu precitol, mal som pocit, že realita je trochu iná, a to nielen kvalita služieb, ale aj zákazníci.

V najnovšej relácii Nebíčko v papuľke ukazujete, naopak, rôzne špeciality a kulinárske tradície. Mali by sme viac rozvíjať miestnu kuchyňu a neobdivovať toľko suši, hamburgery, pizzu a iné módne jedlá?
Zrejme nás k tomu doba čoskoro dotlačí, začnú vznikať farmárske trhy, kde budú môcť ľudia predávať, čo dopestujú, dochovajú či vyrobia, aby si zlepšili životnú úroveň. Bez tradícií sa nedá žiť, tradície potrebujeme a pokiaľ sa na staré recepty pozrie profík a jedlo „nastajluje“ na tanier, tak má parádne jedlo. Ja sa stylingom v relácii zatiaľ veľmi nezaoberám, ale aj na to príde, pretože aj doma si môžeme jedlo pekne naservírovať a ohúriť návštevu.

Je teda pravda, že jeme ako zver, alebo to až také zlé nie je?
Nie, nesúhlasím. Len si nedávame pozor na to, čo jeme. Pozrite sa na niektoré mliečne či mäsové výrobky bez mlieka či mäsa. Doba je proste taká uponáhľaná, že sa podľa toho aj správame. Mne fast food až tak neprekáža, ale keď už jesť vo fast foode, treba si dať pozor, v akom.

Je dôležité, aby jedli celé rodiny spolu - rodičia s deťmi? Vychováva sa tak ku kultúrnemu a kvalitnému stolovaniu?
Rozhodne to je veľmi dôležité! Čo vidia deti u rodičov, to potom praktikujú samy. Ja keď som doma, tak vždy jeme spolu pri stole a nikam sa neponáhľame.

A čo jedenie pri televízore? Nakazili sme sa tým od Angličanov či Američanov?
Neviem, my sme jedli doma pri televízii už za socíku. Asi je to tiež dôsledok nedostatku času.

Prejavuje sa úpadok stolovania aj tým, že deti nedostávajú z domu desiatu, ale kupujú si sladkosti v školských bufetoch?
Tak to je veľmi zlé, ako hovorím, čo vidia deti doma a čo ich rodičia učia, to sa s nimi ťahá celý život.

Je prejavom snobstva jesť rybu rybím príborom, palacinky lyžicou a vidličkou, alebo by to pre nás malo byť normálne?
Nieeee, preboha nieee, aj ja mám doma kompletné príbory a dodržujeme tieto zásady. Potom pôjdete s deťmi do reštaurácie a ony nebudú vedieť, ako sa správať. Možno by sa niečo také mohlo vyučovať na školách.

Koľko bude trvať, kým v elegancii stolovania dobehneme Francúzov? Alebo by mal byť naším vzorom iný národ?
Neviem, záleží aj na celkovej životnej úrovni národa, na propagácii gastronómie a podobne. Vzorom je určite Škandinávia a Taliansko.
 
Text: kse pre Magazín Pravdy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu