Nájsť meno dieťaťu je pôrod?

Ale bábo stále nemá meno! Niektorí rodičia to prežívajú dramaticky. "Keď som bola malá a hrala som sa s bábikami na škôlku, všetky mali svoje mená, dokonca aj priezviská. Pamätám si presne aj na to, ako som mame a sestre vykladala o tom, ako sa raz bude volať moje dieťa! Chlapca som chcela Rudka a dievča Tonku", smeje sa dnes 28-ročná Patrícia, ktorá je v siedmom mesiaci a s manželom sa stále nezhodli na mene ich potomka. "Máme to o to ťažšie, že nevieme, či to bude chlapec alebo dievča. Čiže všetko je pre nás také tajomné." Humor Patríciu neprechádza. Nikdy by si totiž nepomyslela, že to bude až taká veľká veda. "Manžel navrhuje mená, ktoré u mňa neprichádzajú do úvahy. Najhoršie však je, že ja nemám žiadnu fantáziu. Každopádne verím, že meno je osud a v pravú chvíľu k nám príde."

26-ročná mamička Miriam dala svojmu synovi, ktorý má dnes dva mesiace, meno Andrej. Hovorí, že rozhodnutie nebolo jednoduché. "Jediné meno, na ktorom sme sa s priateľom zhodli, bol Michal, volal sa tak môj brat, ktorý zomrel pred tridsiatimi rokmi ako bábätko. Bojovala som s tým. Na jednej strane som si myslela, že mame tým urobím radosť, na druhej som však veľmi váhala. Ako na to bude reagovať náš chlapček? Čo ak to neprijme dobre? Nevedela som, tak sme si to radšej rozmysleli." Andrej k nim prišiel tiež akosi osudovo. Miriam si jedného dňa vyšla s kamarátkou na kávičku. Ona jej to meno vymyslela. "Naše priezvisko sa začína na A. A ona mi povedala, že rovnaké iniciálky prinášajú šťastie. Zo špásu sme začali hľadať všetky chlapčenské mená na A. Aurel, Anton, Adam a Albert neprešli, ale keď odznelo "Andrej", rozžiarili sa mi oči a cítila som, že bábo koplo v brušku. Bolo rozhodnuté."

Jana, ktorej sa tento rok ako 30-ročnej narodilo už druhé bábätko, dievčatko, lovila v rodinných vodách. "Vedela som, že chcem obyčajné slovenské meno, no priečili sa mi všetky mená, ktoré letia a je ich neúrekom, akoby rodičia nemali fantáziu," hovorí. Keď si však prelistovala kalendár, zistila, že tých mien zas až tak veľa nie je. "Buď to boli tie moderné mená, ktoré sa dávajú akoby dokola, alebo mená našich mám a starých mám." Rozhodnutie bolo prozaické. "Rozhodla som sa, že našej malej dáme meno po svokre, ktorá sa volá Eva. Je to jednoduché, no krásne meno a týmto som sa jej chcela poďakovať za všetko, čo pre nás celý život robila a robí", uzavrela mladá mamička. 

Text: -dz- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK