Viera Satinská: Pod širákom by som nespala

Kedy ste sa rozhodli vydať túto knihu?

Nápad mala dcéra Lucia, ktorá prevzala spravovanie otcovej literárnej pozostalosti. Najprv podrobne skatalogizovala všetky Julove texty a asi pred tromi či štyrmi rokmi dozrel jej nápad vydať Expedície (Julove cestovné denníky) v knižnej podobe.

Nemali ste tendenciu text redigovať - zmierňovať jeho otvorenosť?
Prvou redaktorkou textu bola Lucia a my dve sa absolútne zhodujeme v tom, že akékoľvek redakčné zásahy do Julových textov sú zbytočné. Stráca sa nimi autentickosť, údernosť a pôvab originality. Dúfame, že po tých rokoch od napísania sa už azda nikto neurazí pre jeho občasnú (s)prostorekosť.

Rozprával vám manžel o svojich expedíciách? Boli to pre neho významné spomienky?
My sme sa s Julom poznali už od môjho detstva, naše rodiny sa priatelili. Vedela som, že chodí po slovenských horách a v knižke je o tom aj priamy dôkaz. Hneď na predsádke sa nachádzajú adresy, kam Julo posielal pohľadnice z letných expedícií. Je tam aj naša vtedajšia adresa a meno mojej mladšej sestry. Takže sme priebežne dostávali správy z ciest už pred tými takmer štyridsiatimi rokmi.

Aký ste typ - zúčastňovali by ste sa rada na takýchto výletoch?
Kedysi dávno chodieval s nami Julo na rodinné výlety Záhorská Bystrica – Marianka – Rača alebo Krasňany, kde sme si opekali slaninu a potom, cestou domov, nás "mladých" učil spievať. Ešte kým sme nemali deti, pochodili sme Malé Karpaty a Veľkú a Malú Fatru. Ale na viacdňové túry by ma veru nedostal.

Spali ste niekedy "pod širákom", ako to on rád robil?
Pod širákom som nikdy nespala, pociťujem bázeň pred otvorenou nočnou oblohou. Vždy som spala aj v prírode aspoň pod stanom.

Kam rád chodieval na prechádzky v staršom veku?
Keď boli naše deti malé, chodili sme do okolia Bratislavy, skôr na vychádzky ako na túry. Najďalej sme boli na Pajštúne. Potom sme mali chalupu na Záhorí a tam sú samé roviny, tak sme chodili borovicovými lesmi po rovine. A Julo chodil s deťmi na bicykli, ja som doma zväčša varila. Do kaviarne sme chodili obaja radi, ale každý so svojou partiou. Ja so svojimi kamarátkami a on so svojimi kamarátmi (o jeho kamarátkach nič neviem).

Všimli ste si, či sa v jeho povahe vytvorilo niečo práve vďaka tomu, že absolvoval tieto náročné túry? Napríklad odvaha, výdrž, spätosť s prírodou.
Nevšimla. Keď sme my boli spolu, bol spätý už skôr s jedlom a posteľou.

Poznal dobre Slovensko? Vedel o ňom rozprávať?
Samozrejme, veď bol pôvodným povolaním učiteľ!

Pokračuje niekto vo vašej rodine v turistike?
My sme "šiši rodina" (ako hovorieval Julo), my sa dáme na čokoľvek! V najhoršom aj na turistiku.

Čo si myslíte o výtvarných schopnostiach pána Satinského? Nekreslil vás niekedy? Páčia sa vám jeho kresbičky?
Julo veľa a rád kreslil. Aj mňa veľakrát nakreslil, niekedy lichotivo, inokedy ako Babu Jagu. Či je to umenie, neviem, ale bola to zábava.

Dúfate, že knižka môže inšpirovať dnešnú mládež k náročným túram? K chôdzi pešo?
Lucka už absolvovala spolu s účastníkom expedícií Tomášom Janovicom viacero besied o tejto knižke a už sa hlásili ľudia, ktorí chcú ísť po stopách Julových ciest. Myslím, že by to bolo celkom fajn.

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu