Dúfam, že syn bude naháňať frajerky po vonku a nie po Facebooku

Skoro všetko, čo Kubko berie ako samozrejmosť, som ja v detstve vôbec nemala alebo ani nepoznala. Ja som ako dieťa bola rada, keď som dostala bábiku, knižku alebo plyšového medvedíka, o nejakých vyhrávajúcich, svetielkujúcich a nedajbože interaktívnych hračkách vtedy nikto nechyroval. Keď mi teta poslala z Nemecka bábiku, ktorej sa dali meniť na chrbte platne s rôznymi pesničkami alebo zvukmi, skoro som z takej nevídanej úžasnosti odpadla. Pre moje deti by to pravdepodobne bola iba ďalšia zábavka na chvíľku, a to sa ich snažíme nerozmaznávať priveľkým množstvom rôznorodých hračiek.

Ale nejde len o technické vymoženosti. Keď ma kedysi moja mama zobrala na prechádzku do lesa, skákala som od radosti meter dvadsať. Dnes s deťmi nejdeme na dovolenku niekam, kde nie sú v okolí aspoň tri ihriská s hradmi, hojdačkami a preliezačkami od výmyslu sveta a akvapark s dvadsiatimi toboganmi. Kam sa hrabú naše milované kovové preliezačky v tvare rakety z čias komunizmu!

Fotografovať začal ako trojročný
Bez čoho by si Kubko asi nevedel predstaviť svoj život? Samozrejme, potrebuje televízor a DVD prehrávač, aby mohol pozerať autá a Monsters. Ale zo všetkého najobľúbenejší je ocinov iPad. Niekedy mám pocit, že vlastne nie je manželov, ale Kubkov.

Rozprávku na DVD prehrávači si zatiaľ Kubo nevie pustiť sám, keďže máme všetky rozprávky na USB disku a on nevie čítať, ale zhruba od dvoch rokov sme začali pozerať kratšie rozprávky. iPad si manžel kúpil, keď mal Kubko asi tri roky - syna nadchol a hneď bol schopný ho používať. Na iPade je skvelé, že sa doň dajú zadarmo stiahnuť rôzne rozvojové hry aj pre oveľa mladšie deti, napríklad Kubkova ročná sestrička má na ňom hru s obrázkami zvieratiek, na ktoré keď ťukne, vydávajú rôzne zvuky. Máme tiež zopár jednoduchých detských hier na počítači, ktoré hráva asi od troch rokov. Teraz to vyzerá, akoby Kubko nerobil nič iné, len sedel pri televízore alebo sa hral na počítači, ale na to je, samozrejme, ešte dosť malý. Máme dohodnuté, koľko času môže denne tráviť týmito aktivitami a on si vyberie, čo chce v tom čase robiť, väčšinou je to však len cez víkend alebo keď je náhodou chorý a je preto celý deň doma. Snažíme sa tráviť čas zmysluplnejšími činnosťami, hoci mám pocit, že on by najradšej strávil pri počítači celý deň - a to ešte nemá ani päť rokov. Čo bude robiť, keď bude mať pätnásť? Dúfam, že bude naháňať frajerky po vonku a nie po Facebooku.

Fotografovať začal tiež asi v troch rokoch, zo začiatku sme sa museli my s manželom triafať do objektívu, aby na Kubkových fotkách aj niečo bolo, ale teraz už sú jeho fotky celkom slušné. Dokonca mi niekedy spraví lepšie fotky ako môj muž, ktorý sa bráni tým, že to preto, lebo na Kubka sa vždy usmievam.

Pokiaľ ide o jeho chápanie, ako fungujú prístroje, vždy mu treba ukázať, ako sa takéto veci používajú. Dosť často som však prekvapená, ako rýchlo to pochopí a dokáže sa napríklad orientovať v tom, čo má stlačiť, keď mu naskočí nejaká chybová alebo informačná hláška, aj keď ešte nevie čítať. Ale občas sa mu tiež podarí niečo namiesto spustenia vymazať.

Mobilom si svieti na hračky spadnuté pod gauč
Telefón ešte nemá vlastný, pretože bývame blízko rodičov a pravidelne sa s nimi stretávame, a tak Kubkovi nikto netelefonuje. Takže pre syna je mobil skôr prostriedok na hranie ako na telefonovanie. Sem-tam s ním niečo odfotí, ale túto funkciu má spojenú skôr s fotoaparátom, takže ho to väčšinou ani nenapadne. Zato si mobilom svieti pod gauč, keď mu tam spadnú nejaké hračky.

Jeho najobľúbenejšou hračkou sú transformery - ďalšia vec, bez ktorej by sa podľa mňa deti dosť dobre zaobišli. Keď som bola malá, hračiek bolo síce málo, ale aspoň nevyzerali ako hlavný hrdina zlého amerického hororového príbehu. Musím však uznať, že aj keď má môj syn kopec rôznych technicky vybavených hračiek, väčšina jeho hier spočíva v tom, že s robotmi a inými príšernosťami hrá nejaký príbeh, v ktorom dobro zvíťazí nad zlom. Potrebuje na to poriadnu dávku fantázie, všetky prídavné technické funkcie hračiek vlastne využíva iba minimálne.
Pokiaľ ide o značky, pri mobile a počítači ho zaujíma skôr, aké hry sa na ňom dajú hrať, ako to, akú má značku. Orientuje sa však v niektorých bežných hračkách, ako sú gormiti, transformery alebo postavičky z animovaných rozprávok. Tomu sa nedá vyhnúť, keď niečo v škôlke letí, rodič a jeho snaha o výber hračiek, ktoré dieťa rozvíjajú, má smolu.

Silne pochybujem, že trojročné deti rozlišujú vyše sto značiek výrobkov, aj keby som do toho zarátala okrem hračiek aj značky jedla a mojej kozmetiky. Niektoré značky, samozrejme, rozlišuje, lebo letia v škôlke, ale Kubo zatiaľ stále nie je vo veku, keď by bol outsiderom preto, že ich nemá. Kto ich má, ten je frajer a ostatní sa s takými hračkami tiež chcú hrať, ale zatiaľ sa mi zdá, že deti v škôlke sa rovnako rady zahrajú aj s tými, čo majú iba úplne obyčajné autíčka. Po niektorých značkových hračkách Kubo síce túži, ale skôr preto, že sa mu páči, čo sa s nimi dá robiť, ako preto, že sú značkové. Pravidelne mi píli uši s rôznymi transformermi a gormitmi, ale o chvíľu na ne zasa zabudne a zahrá sa s hocičím, čo mu len vzdialene pripomína robota, aj keby mu chýbali všetky štyri končatiny. Žiadnu psychickú ujmu zatiaľ preto neutrpel.

Katka, 32 rokov

Text: Pravda magazín
Foto: Rado Kostelník