Presunúť na hlavný obsah

Adopcia nie je pre každého. Naozaj?

Rodinné vzťahy

Možno sa nachádzate v podobnej situácii. Nedarí sa vám počať vlastného potomka. Zvažuje možnosti, ktoré vám ponúka moderná medicína.

A do toho počúvate "zasvätené" rady kamarátky či známej, ktorá čaká svoje tretie, prirodzene počaté dieťa o tom, ako si máte adoptovať dieťa z detského domova. Nuž, kto nezažil aké je to prežívať každý mesiac s prichádzajúcou menštruáciou sklamanie a zároveň nádej, že teraz to opäť nevyšlo, ale budúci mesiac "to" už musí vyjsť, asi len ťažko pochopí túžbu po vlastnom dieťati. Ak si niektorí myslia, že záchranou pre neplodný pár je vždy adopcia dieťatka (veď podľa štatistík sú ich plné detské domovy) je naozaj na omyle. „Adopčiatko“ totiž nie je pre každého. A to nevravíme o tom, že právne voľných, nerómskych detí (áno práve o tie nerómske je najväčší záujem), do troch rokov je naozaj málo.

Adoptovať si dieťatko totiž so sebou nesie oveľa viac možných rizík ako „zaobstaranie“ si vlastného- biologického potomka. Neveríte?
- Dieťatko nebolo chcené a tento handicap si podvedome nesie so sebou celý život.
- Často sa stáva, že dieťatko pochádza so slabých sociálnych pomerov. Málokedy je totiž do detského domova alebo dojčenského ústavu zverené dieťa vysokoškolsky vzdelaných a dobre situovaných rodičov.
- Otec alebo i matka sú neraz drogovo závislí či holdujú alkoholu a cigaretám. To sa samozrejme prejaví na zdravotnom i psychickom stave dieťaťa.
- Dieťa môže mať rôzne vývojové zdravotné problémy, ktoré sa môžu ukázať až neskôr po narodení.
- Nepoznáte zdravotnú anamnézu rodičov a príbuzných dieťaťa a tak netušíte či netrpeli nejakým závažným fyzickým alebo psychickým ochorením. A tak je možné, že dieťa bude potrebovať špeciálnu starostlivosť.

Svoje rozhodnutie dobre zvážte
Samozrejme láskou a obetavosťou adoptívnych rodičov sa dá zvládnuť každá vzniknutá situácia. No, neraz sa stáva, že adoptívny rodičia dieťatko vrátia do detského domova. Jednoducho nezvládnu záťaž, ktorá je napriek dostatočnej psychologickej príprave na nich kladená. A povedzme si úprimne, táto situácia, keď sa dieťatko vráti späť je pre neho oveľa viac traumatizujúca ako keby zostalo istý čas v detskom domove. Preto, ak zvažujete adopciu, dobre si premyslite či naozaj zvládnete výchovu dieťaťa, ktoré nie je vašim biologickým dieťaťom, či ho dokážete ľúbiť rovnako ako keby sa narodilo vám. Chcete poradiť ako postupovať pri adopcii dieťatka a neviete na koho sa obrátiť? Informácie nájdete i na webovej stránke www.navrat.sk.

Anna (33)
Naším problémom bola sekundárna neplodnosť, keďže sa nám pred desiatimi rokmi podarilo počať prirodzeným spôsobom dcéru. Odvtedy sme sa snažili o druhé dieťa, no bezvýsledne. Podstúpila som liečbu u môjho gynekológa, absolvovala som laparoskopiu, manžel bral vitamíny na zvýšenie počtu spermií. Podarilo sa mi tri krát otehotnieť. Vždy som však o bábätko prišla. Vyskúšali sme aj vstreknutie spermií do maternice. Bezúspešne. Asistovanú reprodukciu som odmietala zas ja. Po rokoch čakania na dieťatko sme sa s manželom rozhodli pre adopciu. Dokonca nám nevadilo ani dieťa rómskeho pôvodu. O rok sme si domov niesli naše malé "adopčiatko" s batohom rôznych problémov. Nebolo to vôbec ľahké, a naozaj táto cesta nie je pre každého. My sme však radi, že môžeme dať lásku dieťatku, ktoré nie je našim biologickým, no máme ho rovnako radi ako dcéru. Túto cestu k dieťaťu však rozhodne nemožno brať ako "liečbu" neplodnosti ako sa to niekedy robí.

Text: -kk- pre oŽene.sk
Foto: Shutterstock