Anketa: Čo z detstva vám najviac chýba?

Anabela (27): Rozprávky. Pozerali sme ich so sestrou každú božiu nedeľu. Bol to taký rituál. Ráno sme sa skoro zobudili a z obývačky sme si vytvorili kino. Tak, že sme pred televízor postavili stoličky a bili sme sa, pretože obe sme chceli sedieť v hojdacom kresle. Pozeranie televízora z tohto kresla malo svoje čaro. Čo sa týka rozprávok, tým dnešným už nerozumiem (smiech). Občas sa aj pozastavujem nad tým, čo dokáže upútať pozornosť mojej malej, dvojročnej dcére. Ja som mala najradšej kreslené rozprávky a najideálnejšie bolo, ak hrdinovia boli odvekí nepriatelia. Napríklad pes s mačkou.

Danica (25): Listy. Keď som bola malá, písala som si s kamarátkou z Nemecka, keď som sa začala učiť po nemecky. Kontakt na ňu som dostala na nemčine od učiteľky. Bolo to čarovné čakanie, počítala som dni, kedy môj list asi dorazil k nej a potom som pre zmenu rátala, kedy asi ku mne dorazí list od nej. Občas mi poslala aj balík. A každý jeden list bol výnimočný, pretože, hoci polovica z neho bola o počasí, aké v Nemecku majú (smiech), bol krásne vyzdobený a napísaný stále na inom listovom papieri. Pamätám si, že strašne voňal.

Zora (24): Všetko. O mužoch sa zvykne hovoriť, že sú večnými deťmi, moji rodičia si to však myslia stále o mne. Veď celý život sa hráme, čo sú lietadlá a motorky? Iba ďalšie hračky, hoci reálnejšie a podstatne nebezpečnejšie. A tie malé motorky, s ktorými sme sa hrávali s bratom, spolu s angličákmi, mi ukrutne chýbajú. Stavali sme im garáže, predstavovali si, ako sa pretekáme na okruhoch, ako sa len tak vozíme krajinou... Realita na motorke je pravdaže krajšia, ale na tie detské predstavy, ktoré sa nemohli oprieť o realitu, nikdy nezabudnem.

Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK