Slovenské mamičky hovoria o plánovaní termínu pôrodu

Syn Kubko sa narodil v máji, dcérka Miška v októbri. Konkrétny mesiac som neplánovala, bola som rada, že sa to podarilo rýchlo. Plánovanie konkrétneho dátumu narodenia sa mi zdá hlúpe, málokomu sa podarí otehotnieť hneď a dosť detí sa rodí pred termínom, takže asi každý rodič môže považovať za šťastie, keď sa mu vôbec narodí zdravé dieťa. Na znamenia zverokruhu neverím, takže to je posledná vec, ktorou by som sa riadila. Skôr by som rozmýšľala, či budem vláčiť veľké brucho v lete, alebo či budem bábätko navliekať do desiatich vrstiev v zime, keď s ním pôjdem von. Dôležitejší pre mňa bol vekový odstup detí, aby môj starší syn bol natoľko rozumný, aby dokázal pochopiť, že bábo vyžaduje veľa starostlivosti a že ho nemáme menej radi, aj keď sa mu nestíhame venovať toľko ako predtým. Zo zdravotných dôvodov som musela ešte pol roka čakať, takže potom som sa už otehotnenia nevedela dočkať a na plánovanie som ani omylom nepomyslela. Bolo fajn, že Kubko sa narodil pred letom, nebolo ho treba toľko babušiť a odúčanie od plienok nám vyšlo na leto po dvoch rokoch - do mesiaca bol odučený. U Mišky sa bojím, že sa s plienkami budeme naťahovať ešte ďalší rok a len dúfam, že to stihneme, kým pôjde do škôlky. Obe moje deti sú dosť hanblivé, ale Miška je o dosť samostatnejšia, nepotrebuje stále pozornosť, zato Kubko si ju stále vyžaduje. Pripisujem to však skôr poradiu, v akom sa narodili. Kubko bol zvyknutý, že celá naša pozornosť patrí jemu a stále sa snaží, aby to tak bolo. Miška bola, naopak, odmalička zvyknutá na to, že občas musí počkať, kým na ňu príde rad. Miška je oveľa pokojnejšie dieťa ako prvorodený Kubko, ešte aj o zem sa hádže potichu. Neverím, že povaha alebo život človeka je riadený časom narodenia. Predstava, že niekto predurčil môj osud a ja s tým nič
nenarobím, je pre mňa dosť deprimujúca.

Text: -kse- pre magazín Pravdy
Foto: archív mamičky