Pol dňa dievča pre všetko, pol dňa šéfka
Niet pochýb, že sa treba poriadne obracať, aby mohol človek žiť a nie živoriť.
Berieme si toho na plecia často dosť a neraz aktívne fungujeme na viacerých pracovných pozíciách.
Dvojaká kariéra – dá sa zvládnuť
Štyridsaťročná Zuzana bola vždy žena činu a ako jej odrastali deti (dokopy štyri), cítila, že treba využiť možnosti, ktoré sa ponúkajú a celú vlastnú kapacitu. Po rokoch úradníčenia v štátnej sfére si zaumienila založiť súkromné materské centrum s mnohými špecifikami. S podnikaním súvisela aj nutnosť sedieť veľa za volantom a byť v neustálom kontakte s ľuďmi z rôznych pracovných oblastí. Tak sa nechala nahovoriť popri šéfovaní centra aj na prácu obchodníčky pre sieť hotelov a relaxačných zariadení, kde pracuje taktiež naplno.
"Veľa času strávim v aute a s mobilom na uchu, ale darí sa mi zvládať aj prácu obchodníčky pre dobre etablovaného zamestnávateľa, aj vlastnú firmu. Zo začiatku – nejaký rok až dva to nebolo jednoduché, priznávam. Ale postupne som našla spôsob, ako všetko skĺbiť. Naučila som sa najmä relaxovať a rozdeliť si sily tak, aby to fungovalo. Po rokoch tých najrôznejších skúseností v štátnej sfére som konečne našla niečo, čo ma uspokojuje. Je to veľa práce, ale vidím za sebou jej výsledky a mám okolo seba ľudí, s ktorými sa mi výborne spolupracuje. Toto sú hlavné hnacie motory, ktoré ma utvrdzujú v ceste, akú som si zvolila", hovorí Zuzana.
Jedna práca ju zmáha, druhá napĺňa
Dane tiahne na päťdesiatku a takisto sa po rozletení detí z rodného hniezda dala na takmer celodennú pracovnú šichtu. Práca učiteľky ju síce vyčerpáva, ale energiu získava pri školeniach vizáže, ktoré vedie. Kedysi ešte za slobodna sa venovala týmto "babským vecičkám", ale až teraz v pokročilejšom veku našla spôsob, ako tieto vlohy využiť a začleniť ich do svojho pracovného života.
"Kvôli opatrnosti som nechcela úplne zameniť školstvo za prácu vedúcej tímu vizážistov, iba sa začať venovať svojmu koníčku popri práci učiteľky. Najprv som bola oslovená za vizážistku, ale musela by som priveľa cestovať a na to sa už necítim. Školenia sa dajú praktizovať s oveľa menšími nárokmi na čas a energiu, dokonca je záujem aj v učiteľskom kolektíve, kde pôsobím. A tak som dopoludnia radovým zamestnancom školy a popoludní školiteľkou, ktorá vedie veľké skupiny ľudí. Nesťažujem si, dobre sa to kompenzuje," tvrdí Dana.
Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
